SlovenskyEnglish

Otváracie hodiny archívu

Národnej banky Slovenska


utorok - štvrtok 

9.00 - 12.00 h

12.45 - 15.00 h 

V mesiacoch júl, august a september je archív pre verejnosť uzatvorený.

Úverná banka, Žilina

Úverná banka, účastinná spoločnosť, Žilina, bola založená v roku 1906 v Martine pod názvom Turčianska úverná banka (Turóci hitelbank) s akciovým kapitálom 400 tisíc rakúsko-uhorských korún (K). Vznikla na základe fúzie medzi Turčianskym obchodným a úverným ústavom a Priemyselnou bankou v Martine. Peňažný ústav vstúpil do afilácie s Maďarskou všeobecnou úvernou bankou v Budapešti (Magyar altalános hitelbank). V roku 1911 zmenil svoj názov na Felvidéki hitelbank v Martine, pričom slovenský názov sa uvádzal ako Hornouhorská úverná banka alebo Hornovidiecka úverná banka v Martine, a zvýšil akciový kapitál na 600 tisíc K. K zvyšovaniu akciového kapitálu pristupovala banka aj v nasledujúcich rokoch, pričom do konca roka 1918 dosiahol výšku 3 milióny K.

Po roku 1918 patril peňažný ústav pod patronát Moravskej agrárnej a priemyselnej banky v Brne, filiálka Bratislava. V roku 1920 zmenil svoj názov z Hornouhorskej úvernej banky na Úverná banka, účastinná spoločnosť, Martin, a zvýšil akciový kapitál na 6 miliónov korún československých (Kč), v roku 1921 na 7 miliónov Kč. Na valnom zhromaždení dňa 8. júna 1922 bola schválená fúzia s Obchodnou bankou, Ružomberok, založenou v roku 1910, ktorá sa stala filiálkou Úvernej banky. Dňa 30. marca 1922 Úverná banka v Martine fuzionovala so Žilinskou úvernou bankou, založenou v roku 1907.

V auguste 1922 sa centrála banky presťahovala do Žiliny. Dňa 31. októbra 1923 sa konalo mimoriadne valné zhromaždenie, ktoré rozhodlo v záujme sanácie ústavu o odkolkovaní akciového kapitálu zo 7 miliónov Kč na 70 tisíc Kč. Akciový kapitál bol neskôr opätovne zvýšený na 5 miliónov Kč. Úverná banka v Žiline zároveň vstúpila do afilácie so Slovenskou všeobecnou úvernou bankou v Bratislave. V tomto období mala 12 filiálok a štyri expozitúry. Vďaka konsolidácii a sanácii v rokoch 1925 - 1926 dosiahla mierny zisk. V roku 1927 však Slovenská všeobecná úverná banka predala za 3, 5 milióna Kč majoritu akcií banky syndikátu Huga Lasslauera z Námestova a odvolala svojich zástupcov zo správnej a dozornej rady. V nasledujúcom období, ale najmä v roku 1929 v dôsledku ľahkomyseľného a hazardného hospodárenia riaditeľstva došlo k prudkému zhoršeniu situácie banky, k čomu sa pridala aj skutočnosť, že v dôsledku hospodárskej krízy mnohé drevárske firmy, ktoré banka úverovala, skrachovali. Medzi vkladateľmi sa začala šíriť nedôvera a panika, čo viedlo k masívnemu vyberaniu vkladov. Celková strata banky v roku 1930 dosiahla sumu vyše 38 miliónov Kč.

Úverná banka napokon 28. júna 1930 požiadala ministerstvo financií o udelenie moratória (príročia), ktoré vstúpilo do platnosti 4. júla 1930 a postupne bolo predlžované až do 15. decembra 1931. Na mimoriadnom valnom zhromaždení dňa 10. novembra 1931 sa jej akcionári rozhodli požiadať o mimokonkurzné vyrovnanie pohľadávok veriteľov do výšky 75 %, za ktoré sa zaručila Banka československých légií. Ku splneniu núteného vyrovnania pridelila československá vláda Úvernej banke dňa 22. decembra 1932 sumu 13 miliónov Kč vo fondových dlhopisoch Zvláštneho fondu pre zmiernenie strát z povojnových pomerov pod podmienkou, že banka vstúpi do likvidácie.

Na valnom zhromaždení dňa 28. júna 1933 bolo odsúhlasené zníženie akciového kapitálu z 5 miliónov Kč na 25 tisíc Kč, pričom odpísaný kapitál a rezervy sa mali použiť na zníženie strát. Záverečné účty za rok 1932 tak končili oficiálne so stratou 6,2 milióna Kč. Banka v rokoch 1933 – 1934 postupne zrušila všetky svoje filiálky a expozitúry. Riadne valné zhromaždenie zo dňa 18. mája 1935 sa uznieslo na likvidácii spoločnosti, ktorá prebiehala až do roku 1955. Z firemného registra bola vymazaná 12. októbra 1955.

Z činnosti banky sa zachovali hlavné a pomocné účtovné knihy z rokov 1919 - 1950, ako aj časť spisov týkajúca sa likvidácie banky v rokoch 1929 - 1946. Archívne dokumenty boli pôvodne uložené v podnikovom archíve Štátnej banky československej v Ružomberku, kde boli usporiadané a bol k nim vyhotovený dočasný inventár. V roku 1993 boli prevezené do archívu Národnej banky Slovenska na Krajnej 27 v Bratislave a v roku 2003 do budovy jej archívu na Cukrovej 8. Dočasný inventár z roku 1968 bol zrevidovaný v roku 2016.

Dátum poslednej úpravy: 12. septembra 2019