Tekovská ľudová banka, Levice

Vznikla v roku 1882 v Topoľčiankach na družstevnom základe pod názvom Malotopoľčianske roľnícke družstevné a zálohové spoločenstvo, Topoľčianky. Na ustanovujúcej schôdzi 9. februára 1891 bol tento peňažný ústav pretvorený na akciovú spoločnosť a premenovaný na Malotopoľčiansku ľudovú banku (Kistapolcsányi Népbank) s akciovým kapitálom 100 tisíc zlatých. Zakladateľom a prvým riaditeľom banky bol miestny podnikateľ Bertalan Pető. Predsedom správnej rady bol zvolený gróf Štefan Keglevich.

Banka sa orientovala predovšetkým na prijímanie vkladov a poskytovanie úverov drobným vkladateľom, ale aj miestnym podnikateľom, obchodníkom a veľkostatkárom. Už v prvom roku svojho pôsobenia dosiahla ročný obrat 851 tisíc zlatých a vyplatila 3 % dividendy. V snahe rozšíriť obchodnú činnosť sa správna rada v roku 1893 rozhodla preniesť sídlo banky do Zlatých Moraviec. Došlo zároveň k zmene názvu na Tekovská ľudová banka (Barsmegyei Népbank). Do roku 1896 zvýšila akciový kapitál na 300 tisíc zlatých a otvorila svoje filiálky vo Vrábľoch, Kalnej nad Hronom a v Tekovských Lužanoch. V roku 1898 preniesla sídlo filiálky z Kalnej nad Hronom do Levíc, s cieľom získať zákazníkov z okruhu priemyselníkov a obchodníkov, nakoľko Levice sa v tomto období stali centrom Tekova.

Banka postupne rozširovala svoju činnosť a v roku 1913 pri akciovom kapitáli 3 milióny rakúsko-uhorských korún (K) a rezervnom fonde 200 tisíc K spravovala vklady za 8 miliónov K a poskytla pôžičky za 13,2 milióna K. Dosiahla čistý zisk 262 tisíc K a vyplatila dividendy 13 K na jednu akciu. Z dôvodu zvýšenej úverovej činnosti využívala reeskontný úver od Rakúsko-uhorskej banky. Rozvoj peňažného ústavu na krátky čas prerušili roky prvej svetovej vojny, keď došlo k poklesu úverovej činnosti a čistého zisku, takže banka v rokoch 1918 – 1919 nevyplácala dividendy. Stratu utrpela predovšetkým z vojnových pôžičiek, v roku 1916 dosiahli výšku 5,5 milióna K.

V medzivojnovom období však zaznamenala prudký rozmach a stala sa najsilnejšou vidieckou bankou na území bývalej Tekovskej župy. V roku 1921 preniesla svoje sídlo zo Zlatých Moraviec do Levíc. Výrazný vzostup obchodov banky vidieť pri porovnaní niektorých základných údajov z výročných správ.
Banka v roku 1920 pracovala s akciovým kapitálom 3 milióny korún československých (Kč), spravovala vklady za 19,9 milióna Kč, pôžičky poskytla za 17,3 miliónov Kč, pričom dosiahla čistý zisk 183 tisíc Kč a vyplatila dividendy 8 Kč na jednu akciu. V roku 1938 už jej základný kapitál predstavoval 5 miliónov Kč, vklady vzrástli na 113,1 miliónov Kč, pričom dosiahla čistý zisk 915 tisíc Kč a vyplatila dividendy 24 Kč na akciu. Zapojila sa do koncentračného procesu v bankovníctve na Slovensku a pokračovala v budovaní siete filiálok. V roku 1922 si otvorila filiálku v Šahách, o dva roky neskôr prevzala cestou fúzie Žarnovickú sporiteľňu, Žarnovickú ľudovú banku a Banskoštiavnický obchodný a úverový ústav, pričom v Žarnovici a v Banskej Štiavnici otvorila svoje filiálky. V roku 1926 prevzala Levický úverný ústav a Hospodársku ľudovú banku pre Oslany a okolie. V roku 1927 otvorila filiálku v Nových Zámkoch a sídlo filiálky z Tekovských Lužian preniesla do Želiezoviec.

Veľký zlom v činnosti banky predstavovala viedenská arbitráž v roku 1938, keď Levice pripadli Maďarsku. Na území Slovenskej republiky zostali filiálky v Zlatých Moravciach, Banskej Štiavnici, Žarnovici a v Oslanoch. Na území obsadenom Maďarskom sa ocitla centrála v Leviciach, filiálky vo Vrábľoch, Šahách, Štúrove, Želiezovciach a v Nových Zámkoch. Snaha vedenia Tekovskej ľudovej banky, ale najmä funkcionárov filiálky v Zlatých Moravciach o to, aby sa z filiálok na území Slovenskej republiky vytvorila samostatná banka, boli napriek intervenciám biskupa Michala Buzalku zamietnuté Ministerstvom financií Slovenskej republiky. Na základe medzištátnej dohody s Maďarskom prevzala uvedené filiálky v roku 1942 Sedliacka banka v Bratislave.

Tekovská ľudová banka na území obsadenom Maďarskom zvýšila v roku 1940 svoj akciový kapitál na 1 milión pengő (po prepočítaní v roku 1939 predstavoval jej akciový kapitál 714 tisíc pengő, pričom bol použitý prepočet 1 pengő : 7 korún). V roku 1940 otvorila filiálku v Komárne a v roku 1941 ďalšiu po fúzii s miestnou sporiteľňou vo Vámosmikole. V roku 1939 prebrala do svojej záujmovej sféry gumárne v Budapešti (Hungária gutapercha és gumiárugyár) a v roku 1941 levickú továreň na výrobu mydla a rastlinných tukov, ktorú premenovala na Tekovské priemyselné závody, účastinná spoločnosť v Leviciach. Prenikla aj do veľkoobchodu s obilím a poľnohospodárskymi produktmi.

Po skončení vojny bola Tekovská ľudová banka spolu so svojimi filiálkami vrátená do pôsobnosti československého bankovníctva. Výnosom Povereníctva Slovenskej národnej rady pre financie z 19. júna 1945 bola pre banku ustanovená dočasná správa, ktorú 9. februára 1945 vystriedala národná správa pod vedením dirigenta filiálky Slovenskej banky v Leviciach Júliusa Hnilicu. Rozhodnutím povereníctva financií z 12. júna 1946 bola nariadená likvidácia banky, ktorá bola po rôznych organizačných zmenách ukončená v roku 1950, keď ju vymazali z firemného registra.

Archívny fond bol uložený v podnikovom archíve Štátnej banky československej v Marianke, kde bol vytvorený i prvý inventár. Neskôr bol prevezený do jej archívu na Krajnej 27 v Bratislave a od roku 2003 sa nachádza v archíve Národnej banky Slovenska v Bratislave na Cukrovej 8. Najstarším dokumentom je kniha zápisníc riaditeľstva z roku 1903. Väčšina dokumentov však pochádza z 30-tych a 40-tych rokov minulého storočia.