Prvá šaľská sporiteľňa, Šaľa

Prvá šaľská sporiteľňa, účastinná spoločnosť, bola založená v roku 1873 pod názvom Első Vágsellyei takarékpénztár, részvénytársaság, s akciovým kapitálom 35 tisíc zlatých, ktorý bol v roku 1899 zvýšený na 70 tisíc zlatých. Zakladateľmi peňažného ústavu boli Jozef Fekete a Anton Lévay a ich cieľom bolo zabrániť úžere poskytovaním výhodných úverov za primerané úrokové sadzby. V roku 1900 po prechode na zlatú korunovú menu bol akciový kapitál prepočítaný na 140 tisíc rakúsko-uhorských korún (K). V roku 1910 bol akciový kapitál zvýšený na 200 tisíc K a v roku 1918 na 300 tisíc K. Banka pravidelne vyplácala dividendy, v rokoch 1895 – 1916 v rozpätí od 7 % do 11 %. Vklady do roku 1918 vzrástli na 2,2 milióna K a čistý zisk takmer na 61 tisíc K.

Rozpad Rakúsko-Uhorska a vznik prvej Československej republiky negatívne ovplyvnili činnosť banky, keďže mala svoje zdroje imobilizované v Budapešti. Veľkú časť prostriedkov mala tiež investovanú vo vojnových pôžičkách, ktoré sa jej podarilo nostrifikovať za pomoci Jednoty peňažných ústavov na Slovensku a Podkarpatskej Rusi v Bratislave. Na základe takzvaného sporiteľničného zákona č. 302/1920 musela zmeniť svoj názov na Prvá šaľská sporivá banka. V roku 1923 ho upravila na Prvá šaľská banka. S povojnovými stratami sa jej vyrovnať podarilo a v roku 1930 zvýšila svoj akciový kapitál na 600 tisíc korún československých (Kč). V tom istom roku sa stala afilovaným ústavom Bratislavskej prvej sporivej banky.

V roku 1938 bola Šaľa na základe viedenskej arbitráže pripojená k Maďarsku. Banka sa pri tejto príležitosti vrátila k svojmu pôvodnému názvu z roku 1873. V roku 1939 boli jej aktíva a pasíva prepočítané na pengő v pomere 7 : 1, čím sa výška akciového kapitálu upravila a v roku 1939 bol doplnený na 90 tisíc pengő.

Po skončení druhej svetovej vojny vymenovalo povereníctvo financií 25. septembra 1945 pre banku dočasnú správu na čele s Alexandrom Mlčúchom. Tá bola 11. decembra 1945 nahradená národnou správou. Dňa 12. júna 1946 nariadilo povereníctvo financií likvidáciu Prvej šaľskej sporiteľne. V roku 1947 ňou bola poverená Ústredná likvidačná kancelária, pričom v roku 1948 bola v Galante zriadená Oblastná likvidačná kancelária II. V roku 1949 prevzala likvidáciu Slovenská Tatra banka v Bratislave. Nariadená likvidácia nebola dokončená a v roku 1950 nariadilo ministerstvo financií podľa §18 zákona č. 181/1948 Sb. vyhláškou č. 265/1950 Úr. v. I. zlúčenie Prvej šaľskej sporiteľne so Slovenskou všeobecnou úvernou bankou, Bratislava. Zlúčenie sa uskutočnilo univerzálnou sukcesiou bez likvidácie, teda všetky jej práva a záväzky prešli na Slovenskú všeobecnú úvernú banku, a to s účinnosťou od 1. januára 1949.

Archívne dokumenty z činnosti Prvej šaľskej sporiteľne boli uložené v podnikovom archíve Štátnej banky československej v Nitre. V roku 1962 boli prevezené do jej podnikového archívu v Marianke a v roku 1978 do archívu Štátnej banky československej na Krajnej 27 v Bratislave. Odtiaľ sa v roku 2003 previezli do budovy archívu Národnej banky Slovenska na Cukrovej 8 v Bratislave.

Z činnosti banky sa zachovalo nepatrné množstvo dokumentov z rokov 1912 – 1953 v maďarskom a slovenskom jazyku, ktoré sa týkajú najmä jej likvidácie v rokoch 1945 až 1950. Prevažná časť dokumentov sa stratila pravdepodobne počas druhej svetovej vojny. Napriek tomu možno tento fond využiť na štúdium koncentračného procesu slovenského bankovníctva v rokoch 1945 až 1950 a čiastočne aj na štúdium pôsobenia banky do roku 1939. Archívny fond bol spracovaný v archíve Národnej banky Slovenska v roku 2009. Inventár k fondu bol revidovaný v roku 2016.