Považská agrárna a priemyselná banka, Žilina

Považská agrárna a priemyselná banka bola založená v roku 1901 pod názvom Vágvölgyi Agrár és Iparbank s akciovým kapitálom 400 tisíc rakúsko-uhorských korún (K). V roku 1909 pri príležitosti fúzie s Oberungarische Volksbank AG Turzovka bol akciový kapitál zvýšený na 600 tisíc K a v roku 1910 na 1 milión K. V rokoch 1917 - 1921 banka vyplácala dividendy vo výške od 7 % do 9 %. Zúčastnila sa na financovaní Žilinskej celulózky a menších peňažných ústavov v Púchove a Ilave. Úspešný chod banky narušila až prvá svetová vojna, keď sa ani jej nevyhla povinnosť upisovať vojnové pôžičky a poukazovať časť zisku na takzvanú vojnovú starostlivosť. Dlhodobá hospodárska stagnácia obchodu a priemyslu viedla k obmedzovaniu výroby, poklesu zárobkov, a tým aj úspor. Po prekonaní povojnovej hospodárskej krízy banka v roku 1924 zvýšila svoj akciový kapitál na 2 milióny korún československých (Kč).

Neprežila však veľkú hospodársku krízu a v roku 1932 vyhlásila likvidáciu, ktorú uskutočňovala žilinská filiálka Banky československých légií v Prahe. Zo Zvláštneho fondu pre zmiernenie strát z povojnových pomerov a Všeobecného fondu peňažných ústavov v Republike Československej dostala podporu v hotovosti vo výške 12 miliónov Kč. Táto podpora bola poskytnutá najmä na súdne vyrovnanie pohľadávok veriteľov do výšky 75 %, za ktoré sa zaručila Banka československých légií. Likvidácia všetkých pohľadávok bola ukončená až v roku 1952.

Z činnosti banky sa zachovalo nepatrné množstvo dokumentov, ktoré tvoria z väčšej časti hlavné a pomocné účtovné knihy z rokov 1932 - 1949, ako aj časť spisov týkajúcich sa jej likvidácie z rokov 1935 – 1952. Archívne dokumenty boli pôvodne uložené v podnikovom archíve Štátnej banky československej v Ružomberku, kde boli usporiadané a v roku 1968 k nim bol vyhotovený dočasný inventár. V roku 1993 boli prevezené do archívu Národnej banky Slovenska v Bratislave, kde bol inventár v roku 2016 zrevidovaný.