Novomestská úverná banka, Nové Mesto nad Váhom

Novomestská úverná banka v Novom Meste nad Váhom bola založená dňa 6. júla 1890 na zakladajúcom valnom zhromaždení. Vo firemnom registri bola zapísaná ako Vágujhelyi hitelbank, részvénytársaság, a Vagujhelyer Credit-bank, Aktiengesellschaft. Svoje sídlo mala na Masarykovom námestí 71 v Novom Meste nad Váhom.

Zakladajúci členovia boli obchodníci, statkári, advokáti, lekári a továrnici. Riaditeľstvo tvorili hlavný riaditeľ Mór Herzfeld, zástupca riaditeľa Ferencz Halaczy, riaditelia Ede Dónáth, Jakub Herzog, Karol Vilmos Kellermann, Vilmos Lanyi, Armin Löwinger a ďalší. Dozorný výbor tvorili Lipót Füredi, Zsiga Herzeg a Bernát Kraus. Hlavným účtovníkom sa stal Arnold Wister, pomocným účtovníkom Sándor Wister a pokladníkom Henrik Einhora. Orgány spoločnosti pozostávali z valného zhromaždenia, zo správy a z dozorného povereníctva.

Banka sa zamerala na obchodnú činnosť ako eskontovanie a reeskontovanie zmeniek, poukážok a iných kupeckých platných listín, povoľovanie pôžičiek na obligácie, eskontovanie kupeckých výťahov účtov, poskytovanie preddavkov na cenné papiere s výnimkou účastín vlastného ústavu, nákup a predaj tuzemských a zahraničných cenných papierov, vymáhanie rôznych požiadaviek a zastupovanie iných ústavov ako aj súkromníkov v obchodných záležitostiach za províziu, prijímanie peňazí, zmeniek a cenných papierov na bežný účet, prijímanie peňazí na vkladné knižky, poskytovanie hypotečných pôžičiek na pozemno-knižné intabulovanie a kúpu hypotečných požiadaviek, kúpu a predaj nehnuteľností, zakladanie priemyselných podnikov, ich nadobúdanie, vedenie a účasť na nich. Jej začiatočný akciový kapitál bol 30 tisíc zlatých a skladal sa z 1 500 kusov akcií po 20 zlatých splatných na meno. V roku 1893 banka zvýšila akciový kapitál na 40 tisíc zlatých, v roku 1897 na 100 tisíc zlatých. V roku 1892 došlo k zavedeniu zlatej korunovej meny a po prechodnom období ôsmich rokov sa museli od 1. januára 1900 všetky hodnoty vedené v zlatých prepočítať na novú menu v pomere 1 zlatý = 2 koruny. Preto došlo aj k prepočítaniu akciového kapitálu banky zo 100 tisíc zlatých na 200 tisíc rakúsko-uhorských korún (K). Dňa 19. novembra 1911 bol akciový kapitál zvýšený na 300 tisíc K.

Po vzniku prvej Československej republiky došlo k zmene vo vedení banky, dočasným generálnym riaditeľom sa stal Lipót Tauber, vrchným účtovníkom Karol Háas a pokladníkom Jakub Burger. Keď sa pomery v roku 1924 skonsolidovali, do vedenia banky bol dosadený vládny komisár Štefan Schurman. Riaditeľstvo viedol Alexander Neubauer ako predseda. Medzi najvýznamnejších predstaviteľov riaditeľstva patrili Jakub Fuchs a Max Herzog. Dozorný výbor pracoval v zložení Július Fuchs, Bedrich Roth a Ludevít Tauber. Hlavným účtovníkom sa stal Karol Háas, pokladníkom Jakub Burger. Nové vedenie začalo s veľkých úspechom získavať nových klientov. Banka v roku 1925 zvýšila akciový kapitál na 600 tisíc korún československých (Kč). V roku 1926 opäť prišlo nové vedenie, vládnym komisárom bol Viliam Kolich, správnu radu tvorili predseda Fridrich Pongrácz, riaditeľ Alexander Neubauer, zástupca riaditeľa Zoltán Koronthály, účtovník Karol Háas a pokladník Jakub Burger.

Pri poskytovaní finančnej pomoci a vydávaní účastín bola banka afilovaná Úvernou bankou v Žiline a neskoršie Moravskou bankou v Brne, filiálkou v Bratislave. V roku 1930 účastinná istina spoločnosti dosiahla 1 milión Kč, pozostávala, pričom majoritu mala Dunajská banka v Bratislave. Dňa 30. marca 1930 boli na mimoriadnom valnom zhromaždení vydané nové stanovy banky. V roku 1933 docielila čistý zisk 35 567 Kč, súčet všetkých aktív predstavoval 5 519 861 Kč. V roku 1936 súčet aktív dosiahol 5 948 118 Kč. V priebehu roka 1938 dochádza v dôsledku neistých politických pomerov k utlmeniu činnosti banky. Začiatkom roka 1938 tvorilo sumu vkladov 4,6 milióna Kč, koncom roka 1938 už len 3,8 milióna Kč.

Akcionári banky zvolili dňa 29. júna 1939 na mimoriadnom valnom zhromaždení správnu radu v zložení predseda Oskar Waler a členovia Augustín Sasák, Alexander Körpner, Emil Adamec, Arpád Csipcser, Emo Kovac, Samuel Reiss. Dozorný výbor pracoval v&nbsp zložení Ján Puškáš, Ján Langhoffer, Ján Sládek, Jozef Ulianko, Eduard Suara a Ján Rastocký. Nariadením ministerstva financií zo ňa 6. decembra 1939 číslo 18843/39/VI/16/4 mala banka fuzionovať so Slovenskou bankou v Bratislave, a to k 1. januáru 1940. Táto fúzia sa neuskutočnila, lebo zanedlho sa začal proces koncentrácie bánk. Na základe rozhodnutia predsedníctva vlády a príkazu ministerstva financií zo dňa 3. novembra 1941 číslo 14888/41 bola nariadená likvidácia viacerých bánk, okrem iných aj Novomestskej úvernej banky, ktoré mali splynúť so všetkými aktívami a pasívami s novoutvorenou bankou pod názvom Sedliacka banka v Bratislave.

Likvidáciu banky v roku 1949 prevzala Slovenská Tatra banka, národný podnik v Bratislave. Nariadená likvidácia nebola dokončená a v roku 1950 ministerstvo financií podľa §18 zákona č. 181/1948 Sb. nariadilo vyhláškou č. 265/1950 Úr. v. I. zlúčenie Novomestskej úvernej banky so Slovenskou všeobecnou úvernou bankou. Zlúčenie sa uskutočnilo univerzálnou sukcesiou bez likvidácie s účinnosťou od 1. januára 1949. Bol nariadený tiež výmaz Novomestskej úvernej banky z firemného registra.

Dokumenty tohto archívneho fondu sú písané v slovenčine, len prvé stanovy sú vydané v maďarčine. Dokumenty boli ako neusporiadané prevezené do podnikového archívu Štátnej banky československej v Marianke v roku 1956. Fond bol v roku 1966 spracovaný v archíve Štátnej banky československej, krajská pobočka v Bratislave, a bol k nemu vyhotovený inventár. Inventár bol upravený a zrevidovaný v roku 2015 v archíve Národnej banky Slovenska na Cukrovej 8 v Bratislave, kam bol archívny fond prevezený v roku 2003.