Ján Michalík

(*12. apríla 1899 v Malom Čepčíne - †dátum úmrtia neznámy)

Koncom roka 1921 vstúpil do služieb Tatra banky v Martine, kde pôsobil až do roku 1924, keď bol prijatý do Bankového úradu ministerstva financií v Prahe. V oblasti centrálneho bankovníctva pracoval až do svojho núteného odchodu na dôchodok v roku 1948. Po vzniku Slovenskej národnej banky (SNB) v apríli 1939 bol vo funkcií kontrolóra zaradený do jej hlavného ústavu v Bratislave, kde pôsobil ako vedúci valutovej učtárne.

V roku 1944 sa aktívne zapojil do príprav Slovenského národného povstania a od 1. septembra bol členom prezídia povereníctva pre financie spolu s inými významnými predstaviteľmi slovenského bankovníctva. Po príchode československej vlády do Košíc začiatkom roka 1945 bol od 17. apríla poverený organizovaním úradovne Československého menového úradu. V júni 1945 bol menovaný za člena Dočasnej správy SNB.

Po splynutí SNB a Národnej banky Československej (NBČS) v novembri 1945, keď sa SNB zmenila na Oblastný ústav NBČS pre Slovensko v Bratislave, boli do jej vedenia menovaní zástupcovia dvoch najsilnejších politických strán na Slovensku. Komunistickú stranu Slovenska zastupoval Karol Markovič a nominantom Demokratickej strany sa stal Ján Michalík. Spoločne riadili Oblastný ústav NBČS v Bratislave až do februára 1948, keď v štáte prevzala moc Komunistická strana Československa, čo sa čoskoro odzrkadlilo aj v zložení vedúcich orgánov NBČS.  Uznesením Dočasnej správy NBČS z 10. marca 1948 bol Michalík s okamžitou platnosťou ako exponent Demokratickej strany preložený do výslužby.