Gazdovská a priemyselná banka, Bánovce nad Bebravou

Pôvodný názov banky bol Trenčiansko-bánovská gazdovská a priemyselná banka, účastinná spoločnosť. V roku 1908 bola premenovaná na Bánovskú gazdovskú a priemyselnú banku, účastinnú spoločnosť. Konečný názov dostala v roku 1914, a to Gazdovská a priemyselná banka, účastinná spoločnosť (v maďarčine Gazdasági és iparbank, r. t., v nemčine Landwirtschaftliche und Industriebank A.G.).

Bola založená 27. decembra 1905 na zasadnutí valného zhromaždenia. Podnet k jej vzniku dali bratia Burgovci, veľkoobchodníci s kožou, drevom a obilím. Účastinný kapitál pri založení banky bol 100 tisíc rakúsko-uhorských korún (K). Upísaných bolo tisíc akcií v hodnote 100 K za kus. O tri roky neskôr vykazovala banka vklady za takmer 400 tisíc K, poskytnuté pôžičky za viac ako 1 milión K a zisk 27 110 K. V správe banky vtedy boli Miksa Göpfert - čestný predseda, Ján von Zamaróczy - predseda, Žigmund Grün - riaditeľ, členovia Armín Bauer, Štefan Rényi, Miksa Freund, Koloman Lange, Šándor Schlesinger, Móric Burg, Jozef Janáč, Adolf Baron, Izidor Löwinger, Július Erdei, Ignác Schlesinger, Adolf Burg, Jozef Benyak a právnik Béla Vranovič. Dozorný výbor tvorili R. Matus, Albert Némlaha, Alexander Gomboš, Georg Bélik, Arpád Brodyany, účtovníkom bol Ľudovít Fischer.

Banka patrila k významným peňažným ústavom v meste a okolí, financovala aj niektoré miestne podniky. Jej klientelu tvorili najmä obchodníci a statkári. Pôsobila v dome Vojtecha Bélika, a keď v roku 1909 Béla Vranovič (Wranovich) postavil na Štúrovom námestí nový dom, banka sa presťahovala tam. Akciový kapitál banky rástol, v roku 1907 to bolo 200 tisíc K a v roku 1918 už 500 tisíc K. V roku 1915 bol čistý zisk banky 70 102 K. Počas prvej svetovej vojny upisovala vojnové pôžičky, napríklad v roku 1917 ich upísala za 60 tisíc K.

V roku 1920 jej akciový kapitál vzrástol na 1 milión korún československých (Kč), pričom akcie vlastnila Dunajská banka, Bratislava. V roku 1929 dosiahol čistý zisk sumu 170 226 Kč. V tom čase bol predsedom dozornej rady Alexander Gomboš, hlavným riaditeľom Žigmund Grün, prokuristom Ludwig Fischer, v riaditeľstve boli zastúpení Móric a Marcel Burgovci, Vojtech Bélik, Pavel Kadoša, Gabriel Beňačka, Ján Podoba, Ľudevít Grün a Adalbert Wranovich.

Ústav bol židovským peňažným ústavom, preto bol počas druhej svetovej vojny postihnutý protižidovskými opatreniami. V roku 1941 banku prevzala Sedliacka banka, ktorá z nej vytvorila svoju filiálku v Bánovciach nad Bebravou. Riaditeľom filiálky sa stal Ernest Križan a po ňom Ján Pertl.

Oficiálne banka zanikla až v roku 1950, keď najprv splynula univerzálnou sukcesiou so Slovenskou všeobecnou úvernou bankou, Bratislava, ktorú potom v roku 1951 prevzala novovznikajúca Štátna banka československá.

Zachované dokumenty boli uložené v podnikovom archíve Štátnej banky československej v Marianke v bývalom kláštore. V rokoch 1975 – 1977 boli prevezené do novej účelovej budovy archívu na Krajnej 27 v Bratislave, odkiaľ sa v roku 2003 previezli do budovy Národnej banky Slovenska na Cukrovej 8 v Bratislave.

Zachovali sa len zlomky dokumentov; sú tu stanovy z 30-tych rokov 20. storočia, zápis do firemného registra z roku 1939, výročné správy z rokov 1930, 1936 a 1938 - 1939 a 9 účtovných kníh. Inventár k fondu bol vypracovaný v roku 2016 v archíve Národnej banky Slovenska.

Dátum poslednej úpravy: 13. decembra 2022