SlovenskyEnglish

Otváracie hodiny archívu

Národnej banky Slovenska


utorok - štvrtok 

9.00 - 12.00 h

12.45 - 15.00 h 

V mesiacoch júl, august a september je archív pre verejnosť uzatvorený.

Od 10. marca 2020 bude archív až do odvolania pre verejnosť uzatvorený. 

Bratislavská všeobecná banka, Bratislava

Bratislavská všeobecná banka, účastinná spoločnosť, Bratislava, bola založená v roku 1869 pod názvom Všeobecná sporiteľňa prešporského II. okresu, účastinná spoločnosť. V roku 1909 bol jej názov na valnom zhromaždení zmenený na Bratislavská všeobecná sporiteľňa, účastinná spoločnosť. V roku 1921 došlo k fúzii medzi Bratislavskou všeobecnou sporiteľňou a Bratislavskou bankou, Bratislava (Pozsonyi Bank). Z tohto dôvodu bola banka premenovaná na Bratislavskú všeobecnú banku, účastinnú spoločnosť. Banka zároveň zvýšila akciový kapitál z 2 miliónov na 12 miliónov korún československých (Kč). Spoločnosť mala možnosť zriaďovať pobočné závody (pobočky, expozitúry, zastupiteľstvá) so štátnym povolením.

Bratislavská všeobecná banka, Bratislava - budova centrály v BratislaveHlavným cieľom banky bolo zaoberať sa všetkými druhmi bankového obchodu a zmenárenskou činnosťou. Mohla prijímať vklady s cieľom zúročenia na vkladných knižkách, šekoch a bežných účtoch, vykonávať úverové transakcie, hlavne poskytovať úvery na bežný účet, eskont a reeskont. Mala oprávnenie vykonávať kúpu a predaj cenných papierov na vlastný účet alebo z poverenia a obchody cenovej burzy všetkého druhu, prijímať depozity, prenajímať bezpečnostné schránky, vykonávať komisionálny predaj, veľkoobchod s tovarom a surovinami na účet podnikov, ktoré boli s bankou v obchodnom spojení.

Stanovy Bratislavskej všeobecnej banky určovali ako hlavné orgány spoločnosti valné zhromaždenie účastinárov a správu - predstavenstvo, výkonný výbor, dozornú radu, riaditeľstvo.

Bratislavská všeobecná banka pôsobila 70 rokov bez vážnejších problémov, obchodovala aj s Maďarskom, a v rámci Československej republiky vlastnila jej účastiny aj Česká eskomptná banka. Pobočné závody mala banka rozmiestnené takmer na celom Slovensku. V roku 1939 vydalo ministerstvo financií dekrét, ktorý nariaďoval zlúčenie Bratislavskej všeobecnej banky so Slovenskou bankou v Bratislave. Išlo o nútenú fúziu. Podľa všetkého k nej ale nedošlo, pretože banka samostatne vystupuje ešte aj v roku 1940. Až v roku 1941 vstupuje do likvidácie nariadením ministerstva financií č. 27.360/41-VI/16 a podľa zákona č. 11/1941 Sl. z. Likvidáciou Bratislavskej všeobecnej banky bola poverená Sedliacka banka, ktorá bola likvidovaná Slovenskou všeobecnou úvernou bankou, a to s účinnosťou od 1. septembra 1949. Výmaz Bratislavskej všeobecnej banky vo firemnom registri bol vykonaný 12. júla 1950.

Bratislavská všeobecná banka sídlila na Michalskej 9. Z jej činnosti sa zachovali dokumenty z rokov 1921 - 1950. Týkajú sa správy banky, jej úverovej a účtovnej činnosti. Za najvýznamnejšie možno považovať dokumenty správy Považského cukrovaru v Trenčianskej Teplej, firmy Pallehner, zoznamy úverov a ďalšie dokumenty upozorňujúce na hospodársku situáciu v určitých častiach Slovenska.

Zachované dokumenty boli uložené v podnikovom archíve Štátnej banky československej, Oblastný ústav pre Slovensko v Bratislave, v bývalom kláštore v Marianke. V rokoch 1975 – 1977 boli prevezené do novej účelovej budovy archívu na Krajnej 27 v Bratislave, odkiaľ sa v roku 2003 previezli do budovy Národnej banky Slovenska na Cukrovej 8 v Bratislave. 

Dátum poslednej úpravy: 17. septembra 2019