SlovenskyEnglish

Otváracie hodiny archívu

Národnej banky Slovenska


utorok - štvrtok 

9.00 - 12.00 h

12.45 - 15.00 h 

V mesiacoch júl, august a september je archív pre verejnosť uzatvorený.

Trenčianska banka, Trenčín

Dňa 20. júla 1865 sa v Trenčíne uskutočnilo stretnutie približne 60 významných predstaviteľov Trenčianskej župy, vrátane hlavného krajského sudcu Štefana Lieskovského ako vyslanca hlavného župana, ktorí sa dohodli na založení Trenčianskej sporiteľne, účastinnej spoločnosti (Trencsényi takarékpénztár, részvénytársaság).

Pri tejto príležitosti bola zvolená komisia, ktorú poverili prípravnými prácami. Členmi komisie sa stali Ferdinand Príleský ako predseda, Imrich Burjan ako zapisovateľ, Béla Simon ako pokladník a ďalší 14 predstavitelia. Na 16. októbra 1865 bolo zvolané zakladajúce valné zhromaždenie. Tu bol zvolený predseda správnej rady - barón Medujanský a ďalších 30 členov správy. Za riaditeľa ústavu bol zvolený Jozef Gálik. Základný kapitál bol stanovený vo výške 30 tisíc zlatých a bolo ustanovené vydanie 600 kusov účastín v nominálnej hodnote 100 zlatých za kus.

Vládnym rozhodnutím zo dňa 27. mája 1866 boli schválené stanovy peňažného ústavu a vládnym rozhodnutím zo dňa 9. júna 1866 bolo vydané povolenie k jeho činnosti. Trenčianska sporiteľňa začala pôsobiť 2. júla 1866. Dňom 10. októbra 1866 zriadila i záložňu na zlaté a strieborné predmety.

Trenčianska sporiteľňa, Trenčín - účastina,1917Banka prijímala vklady, poskytovala zmenkové pôžičky a pôžičky na hospodárske objekty. Zaoberala sa kúpou a predajom budov, hospodárskych objektov a lesných majetkov, ako aj prenájmom týchto nehnuteľností, ak ich mala v držbe. Od roku 1905 rozšírila svoju činnosť na financovanie obchodných a priemyselných podnikov. Zaoberala sa nakupovaním rôznych rakúsko-uhorských cenných papierov na vlastný účet. Základný kapitál bol v roku 1874 zvýšený na 60 tisíc zlatých a v roku 1908 na 400 tisíc rakúsko-uhorských korún (K).

Po skončení prvej svetovej vojny a vzniku prvej Československej republiky zmenil peňažný ústav svoj názov na Trenčianska banka a stal sa afilovaným ústavom Slovenskej všeobecnej úvernej banky v Bratislave. Povojnový hospodársky chaos a veľké investície do vojnových pôžičiek priviedli Trenčiansku banku na pokraj úpadku. Po úprave akciového kapitálu a dlhotrvajúcich rokovaniach medzi Slovenskou všeobecnou úvernou bankou a Tatra bankou v Martine došlo nakoniec k rozhodnutiu uskutočniť fúziu Trenčianskej banky s Tatra bankou v Martine. Trenčianska banka sa v roku 1926 včlenila do filiálky Tatra banky v Trenčíne, čím prestala pôsobiť ako samostatný peňažný ústav.

Spisový materiál Trenčianskej banky bol prevezený ako neusporiadaný do podnikového archívu Štátnej banky československej v Marianke v rokoch 1956, 1958 a 1964.

V rokoch 1975 – 1977 bol prevezený do jej podnikového archívu v Bratislave na Krajnej 27 a v roku 2003 do archívu Národnej banky Slovenska na Cukrovej 8 v Bratislave.

Dokumenty sú písané v maďarčine, nemčine a slovenčine. Archívny fond bol spracovaný a prvý inventár k nemu bol vyhotovený v roku 1964 v podnikovom archíve Krajskej pobočky Štátnej banky československej v Bratislave. Zrevidovaný bol v roku 2015 v archíve Národnej banky Slovenska.

Najstarším dokumentom je kniha zápisníc valných zhromaždení z roku 1865. Väčšinu dokumentov tvoria knihy zápisníc správy a účtovné knihy.

Dátum poslednej úpravy: 8. januára 2019