SlovenskyEnglish

Otváracie hodiny archívu

Národnej banky Slovenska


utorok - štvrtok 

9.00 - 12.00 h

12.45 - 15.00 h 

V mesiacoch júl, august a september je archív pre verejnosť uzatvorený.

Nitrianska všeobecná banka, Nitra

Nitrianska všeobecná banka, účastinná spoločnosť, vznikla pôvodne ako Nitrianska sporiteľňa v roku 1862. Registrácia spolkov a spoločností sa začala v Uhorsku vykonávať v rokoch 1875 - 1876 po vydaní novej ústavy, ktorá povoľovala spolčovanie sa v organizovaných útvaroch. Preto bola Nitrianska sporiteľňa ako účastinná spoločnosť do firemného registra zapísaná až 16. júla 1876. Existovala však už od 2. decembra 1862 a jej hlavnými predstaviteľmi boli Martin Babothy, Ján Burányi, Ján Behunka, Štefan Czernyak a iní.

Dňa 23. februára 1876 sa konalo valné zhromaždenie, na ktorom boli schválené stanovy banky. Hlavným cieľom peňažného ústavu bolo prijímanie vkladov na zúročenie, čo malo za cieľ podporovať sporenie a tiež získať prostriedky na poskytnutie ďalších úverov verejnosti. Už na tomto valnom zhromaždení sa správa zaoberala možnosťou zlúčenia sa s iným finančným ústavom.

Účastinná istina bola 62 tisíc zlatých a rezervný fond 20 tisíc zlatých. Vydaných bolo tisíc účastín po 100 zlatých a valné zhromaždenie zo dňa 23. februára 1876 sa uznieslo na tom, že 10 % z každoročného čistého zisku treba použiť na splatenie účastín. V roku 1895 Nitrianska sporiteľňa založila filiálku v Seredi a pri zaregistrovaní tejto filiálky uviedla, že firma zvýšila svoj účastinný kapitál na 110 tisíc zlatých.

V roku 1876 bola do firemného registra zapísaná aj existujúca Veľkotopoľčianska sporiteľňa, účastinná spoločnosť (Nagytapolcsányi takarékpénztár, r. t.), ktorá bola po predchádzajúcej dohode prevzatá Nitrianskou sporiteľňou. K ďalším fúziám došlo v roku 1919 na základe uznesenia mimoriadneho valného zhromaždenia Nitrianskej sporiteľne, keď sa zlúčila s Nitrianskou obchodnou a úverovou bankou a s Nitrianskou priemyselnou bankou.

Vzhľadom na politickú situáciu bol pre tento peňažný ústav podľa výnosu ministerstva financií č. 22470/1154/21-II zo dňa 29. marca 1921 vymenovaný dozorný komisár František Kovařík, župný podnotár v Nitre, a súčasne bola nariadená oddelená správa nových vkladov, ktorá mala ochrániť záujmy nových vkladateľov. Na mimoriadnom valnom zhromaždení dňa 8. júla 1921 bola nariadená zmena názvu na Nitrianska sporiteľná banka, účastinná spoločnosť, Nitra, ktorý bol o dva roky neskôr na mimoriadnom valnom zhromaždení 25. apríla 1923 zmenený na Nitrianska všeobecná banka, účastinná spoločnosť, Nitra, s pobočkami v Topoľčanoch a v Seredi.

Na mimoriadnom valnom zhromaždení 13. januára 1924 fuzionovala banka so Sereďskou všeobecnou bankou, ktorá sa stala jej filiálkou. Ročný obrat k 31. decembru 1928 bol takmer 100 miliónov korún československých (Kč) a spravovaných bolo 45 miliónov Kč na vkladoch, banka poskytla úvery za 40 miliónov Kč, zisk bol vykázaný v hodnote 301 tisíc Kč a dividendy boli vyplácané vo výške 9 %. V roku 1929 obrat vzrástol na 120 miliónov Kč. V roku 1930 napriek hospodárskej kríze zvýšila banka stav vkladov ešte o ďalšie 3 milióny Kč, zmeniek o 2 milióny Kč, stav hypoték ale znížila. Zisk v banke bol vykazovaný v hodnote 400 tisíc Kč a dividendy boli vyplácané vo výške 12 %.

V rámci procesu koncentrácie bánk na Slovensku bola 26. júla 1941 na základe príkazu ministerstva financií č. 22.116/41-VI/16 zo dňa 28. júna 1941 nariadená likvidácia Nitrianskej všeobecnej banky. Výkonom likvidácie bola poverená Tatra banka. Likvidácia bola ukončená až v roku 1950, keď Nitrianska všeobecná banka splynula so Slovenskou všeobecnou úvernou bankou univerzálnou sukcesiou, a to na základe vyhlášky ministerstva financií č. 265/50 Úr. v. I.

Nitrianska všeobecná banka, pôvodne Nitrianska sporiteľňa, vykonávala svoju činnosť od roku 1862, čo ju zaraďuje k jednému z najstarších peňažných ústavov na Slovensku a zároveň ide o prvý peňažný ústav v Ponitrí. Až do vzniku prvej Československej republiky bola maďarským peňažným ústavom. Svoje služby poskytovala hlavne veľkostatkárom a priemyselníkom, ale aj maloroľníkom a menším súkromníkom. Materiál poskytuje však len strohý pohľad na vývoj celej banky, zachovalo sa veľmi málo dokumentov. Sú to predovšetkým účtovné knihy a dokumenty týkajúce sa pohľadávok banky. Archívny materiál bol uložený v podnikovom archíve Štátnej banky československej v bývalom kláštore v Marianke. V rokoch 1975 – 1977 boli dokumenty prevezené do novej účelovej budovy archívu na Krajnej 27 v Bratislave, odkiaľ sa v roku 2003 previezli do budovy Národnej banky Slovenska na Cukrovej 8 v Bratislave. Prvý dočasný inventár bol vypracovaný v archíve Štátnej banky československej v Marianke a tento bol doplnený a upravený v roku 2016 v archíve Národnej banky Slovenska.

Dátum poslednej úpravy: 12. septembra 2019