Martin Kollár

(*23. októbra 1889 v Ovčom - †3. mája 1956 v Bratislave)

Svoju kariéru v centrálnej banke začal v Bankovom úrade ministerstva financií (BÚMF) v Prahe, teda u predchodcu Národnej banky Československej (NBČS), kam nastúpil v máji 1920. Koncom roka ho preložili do košickej filiálky BÚMF. Onedlho bol menovaný kontrolórom a v auguste 1923 sa stal námestníkom prednostu tejto filiálky. Z Košíc ho v marci roku 1927 už ako vrchného kontrolóra preložili do banskobystrickej filiálky NBČS vo funkcii prednostu.

O šesť rokov neskôr odišiel do Bratislavy na post námestníka prednostu. Od apríla roku 1938 bol prednostom tejto najvýznamnejšej filiálky NBČS na Slovensku. Najvyššie služobné zadelenie v predvojnovej emisnej banke získal 1. januára 1939, keď bol menovaný námestníkom riaditeľa Národnej banky Česko-Slovenskej (NBČ-S) II. triedy a členom jej obchodnej správy v Prahe.

Onedlho po vyhlásení autonómie Slovenska vypracoval konkrétny návrh na decentralizáciu NBČ-S. Návrh predpokladal vytvorenie slovenskej časti NBČ-S na čele s viceguvernérom, bankovou radou, obchodnou správou, ako aj pretvorenie bratislavskej filiálky na hlavný ústav. Zároveň riešil aj paritné zastúpenie Slovákov v centrálnych orgánoch banky a z toho plynúce ďalšie nevyhnutné zmeny. Koncom marca 1939 sa začala vytvárať organizačná štruktúra novej centrálnej banky a jej konečná podoba bola z veľkej časti výsledkom jeho práce. V Slovenskej národnej banke (SNB) sa stal riaditeľom administratívneho odboru a z titulu funkcie aj členom riaditeľstva SNB. V krátkom čase vybudoval najväčší a z pohľadu fungovania banky aj najdôležitejší z odborov - administratívny odbor. Po odchode guvernéra Rudolfa Kubiša na zdravotnú dovolenku začiatkom februára roku 1945 zveril guvernér bežnú vnútornú agendu SNB riaditeľskému zboru pod jeho vedením. Vymenovanie Dočasnej správy SNB neovplyvnilo jeho zotrvanie vo funkcii. V tom čase zabezpečoval jednu z najdôležitejších úloh banky - okolkovanie platidiel a ich výmenu, ktorá sa úspešne realizovala na prelome októbra a novembra 1945. Ukončením činnosti SNB zostal síce riaditeľom, avšak už nie odboru, ale administratívneho oddelenia NBČS, Oblastného ústavu pre Slovensko, a to do roku 1950, keď bol penzionovaný.