SlovenskyEnglish

Otváracie hodiny archívu

Národnej banky Slovenska


utorok - štvrtok 

9.00 - 12.00 h

12.45 - 15.00 h 

V mesiacoch júl, august a september je archív pre verejnosť uzatvorený.

Od 10. marca 2020 bude archív až do odvolania pre verejnosť uzatvorený. 

Lučenecká úverná banka, Lučenec, filiálka Rimavská Sobota

Lučenecká úverná banka, Lučenec, bola založená v roku 1872 pod názvom Lučenecká sporivá a úverná banka (protokolovaná bola ako Losonczi takarék- és hitelbank, részvénytársaság) s akciovým kapitálom 100 tisíc zlatých. V roku 1900 po prechode na zlatú korunovú menu bol akciový kapitál prepočítaný na 200 tisíc rakúsko-uhorských korún (K). V roku 1908 bol zvýšený na 800 tisíc K a v roku 1911 na 1,5 milióna K.

Banka sa postupne vypracovala na jednu z najvýznamnejších bánk v Novohrade, o čom svedčí aj fakt, že pôsobila ako podružné miesto filiálky Rakúsko-uhorskej banky v Nitre. Od roku 1888 pravidelne vyplácala dividendy vo výške od 7 do 15 %. V roku 1913 poskytla zmenkové, hypotekárne a kontokorentné pôžičky vo výške 12 miliónov K, spravovala sumu viac ako 9,9 milióna K vkladov na vkladných knižkách a dosiahla čistý zisk 278 011 K.

Poskytovala úvery najmä veľkostatkárom a priemyselným podnikom v Lučenci, napríklad smaltovni Sternlicht, Rakottyay, továrni na poľnohospodárske stroje. Prevzala časť akciového kapitálu továrne na tabuľové sklo v Rimavskej Kokave. Predsedom správnej rady banky bol Zoltán Török, predsedom dozornej rady Július Bartholomeides a generálnym riaditeľom Július Havas.

V rokoch 1914 – 1918 využila vojnovú konjunktúru a v roku 1918 zvýšila akciový kapitál na 3 milióny K. Prebytok voľných prostriedkov a inflačný vývoj rakúsko-uhorskej koruny sa podpísali na zvýšení vkladov na vkladné knižky, ktoré koncom roka 1918 dosiahli výšku 16, 8 milióna K a vklady na bežné účty dosiahli sumu 1, 95 milióna K. Banka poskytla zmenkové, hypotekárne a kontokorentné pôžičky v celkovej výške 15,4 milióna K. Vlastnila cenné papiere v nominálnej hodnote 7,7 milióna K, pričom na vlastný účet upísala vojnové pôžičky v celkovej výške 6,9 milióna K.

Rozpad Rakúsko-Uhorska a vznik Československej republiky mali na činnosť Lučeneckej sporivej a úvernej banky nepriaznivé dôsledky, pretože mala svoje zdroje imobilizované v Budapešti. Veľkú časť prostriedkov investovala do vojnových pôžičiek, ktoré sa jej podarilo nostrifikovať za pomoci Jednoty peňažných ústavov na Slovensku a Podkarpatskej Rusi v Bratislave. Na základe takzvaného sporiteľničného zákona č. 302/1920 musela zmeniť svoj názov na Lučenecká úverná banka. V roku 1924 založila filiálku v Rimavskej Sobote.

Zánik Rakúsko-Uhorska priniesol po hospodárskej stránke rozklad jednotného trhu monarchie, čo vo veľkej miere postihlo priemyselné podniky v Lučenci a ich financujúce banky. Niektoré podniky úplne zanikli (Rakottyayho smaltovňa), ostatné museli značne zredukovať výrobu (Sternlichtova smaltovňa, továreň na poľnohospodárske stroje). Lučenecká úverná banka sa v dôsledku zhoršujúcej situácie dostala do finančnej tiesne a v roku 1926 vyhlásila moratórium.

Od roku 1927 spadala do záujmovej sféry Banky československých légií v Prahe, ktorá s ňou uzavrela afilačnú zmluvu a poskytla jej reeskontný a prevádzkový úver. Za jej pomoci došlo k sanácii banky, časť strát bola pokrytá znížením akciového kapitálu z 3 miliónov korún československých (Kč) na 60 tisíc Kč a jeho opätovným zvýšením na 2 milióny Kč.

Lučenecká úverná banka pôsobila ako samostatný peňažný ústav do roku 1929, keď pod patronátom Banky československých légií došlo k jej fúzii s Tornaľskou bankou a Gemerskou ľudovou bankou v Rožňave v Hospodársku úvernú banku, Tornaľa, s filiálkami v Lučenci, Rimavskej Sobote a v Rožňave. Z činnosti Lučeneckej úvernej banky sa zachovala iba hlavná kniha bežných účtov filiálky v Rimavskej Sobote z rokov 1929 – 1930.

Dátum poslednej úpravy: 12. septembra 2019