SlovenskyEnglish

Otváracie hodiny archívu

Národnej banky Slovenska


utorok - štvrtok 

9.00 - 12.00 h

12.45 - 15.00 h 

V mesiacoch júl, august a september je archív pre verejnosť uzatvorený.

Lučenecká úverná banka, Lučenec, filiálka Rimavská Sobota

Lučenecká úverná banka, Lučenec, bola založená v roku 1872 pod názvom Lučenecká sporivá a úverná banka (protokolovaná bola ako Losonczi takarék- és hitelbank, részvénytársaság) s akciovým kapitálom 100 tisíc zlatých. V roku 1900 po prechode na zlatú korunovú menu bol akciový kapitál prepočítaný na 200 tisíc rakúsko-uhorských korún (K). V roku 1908 bol zvýšený na 800 tisíc K a v roku 1911 na 1,5 milióna K.

Banka sa postupne vypracovala na jednu z najvýznamnejších bánk v Novohrade, o čom svedčí aj fakt, že pôsobila ako podružné miesto filiálky Rakúsko-uhorskej banky v Nitre. Od roku 1888 pravidelne vyplácala dividendy vo výške od 7 do 15 %. V roku 1913 poskytla zmenkové, hypotekárne a kontokorentné pôžičky vo výške 12 miliónov K, spravovala sumu viac ako 9,9 milióna K vkladov na vkladných knižkách a dosiahla čistý zisk 278 011 K.

Poskytovala úvery najmä veľkostatkárom a priemyselným podnikom v Lučenci, napríklad smaltovni Sternlicht, Rakottyay, továrni na poľnohospodárske stroje. Prevzala časť akciového kapitálu továrne na tabuľové sklo v Rimavskej Kokave. Predsedom správnej rady banky bol Zoltán Török, predsedom dozornej rady Július Bartholomeides a generálnym riaditeľom Július Havas.

V rokoch 1914 – 1918 využila vojnovú konjunktúru a v roku 1918 zvýšila akciový kapitál na 3 milióny K. Prebytok voľných prostriedkov a inflačný vývoj rakúsko-uhorskej koruny sa podpísali na zvýšení vkladov na vkladné knižky, ktoré koncom roka 1918 dosiahli výšku 16, 8 milióna K a vklady na bežné účty dosiahli sumu 1, 95 milióna K. Banka poskytla zmenkové, hypotekárne a kontokorentné pôžičky v celkovej výške 15,4 milióna K. Vlastnila cenné papiere v nominálnej hodnote 7,7 milióna K, pričom na vlastný účet upísala vojnové pôžičky v celkovej výške 6,9 milióna K.

Rozpad Rakúsko-Uhorska a vznik Československej republiky mali na činnosť Lučeneckej sporivej a úvernej banky nepriaznivé dôsledky, pretože mala svoje zdroje imobilizované v Budapešti. Veľkú časť prostriedkov investovala do vojnových pôžičiek, ktoré sa jej podarilo nostrifikovať za pomoci Jednoty peňažných ústavov na Slovensku a Podkarpatskej Rusi v Bratislave. Na základe takzvaného sporiteľničného zákona č. 302/1920 musela zmeniť svoj názov na Lučenecká úverná banka. V roku 1924 založila filiálku v Rimavskej Sobote.

Zánik Rakúsko-Uhorska priniesol po hospodárskej stránke rozklad jednotného trhu monarchie, čo vo veľkej miere postihlo priemyselné podniky v Lučenci a ich financujúce banky. Niektoré podniky úplne zanikli (Rakottyayho smaltovňa), ostatné museli značne zredukovať výrobu (Sternlichtova smaltovňa, továreň na poľnohospodárske stroje). Lučenecká úverná banka sa v dôsledku zhoršujúcej situácie dostala do finančnej tiesne a v roku 1926 vyhlásila moratórium.

Od roku 1927 spadala do záujmovej sféry Banky československých légií v Prahe, ktorá s ňou uzavrela afilačnú zmluvu a poskytla jej reeskontný a prevádzkový úver. Za jej pomoci došlo k sanácii banky, časť strát bola pokrytá znížením akciového kapitálu z 3 miliónov korún československých (Kč) na 60 tisíc Kč a jeho opätovným zvýšením na 2 milióny Kč.

Lučenecká úverná banka pôsobila ako samostatný peňažný ústav do roku 1929, keď pod patronátom Banky československých légií došlo k jej fúzii s Tornaľskou bankou a Gemerskou ľudovou bankou v Rožňave v Hospodársku úvernú banku, Tornaľa, s filiálkami v Lučenci, Rimavskej Sobote a v Rožňave. Z činnosti Lučeneckej úvernej banky sa zachovala iba hlavná kniha bežných účtov filiálky v Rimavskej Sobote z rokov 1929 – 1930.

Dátum poslednej úpravy: 12. septembra 2019