Gemerská ľudová banka, Rožňava

Gemerská ľudová banka, účastinná spoločnosť, bola založená v roku 1903 pod názvom Gemerská sporiteľňa a patrila do záujmovej sféry Boršod Miškoveckej úverovej banky.

Základná istina banky bola 150 tisíc rakúsko-uhorských korún (K), v roku 1917 ju zvýšili na 300 tisíc K. Nominálna hodnota jednej účastiny bola 100 K. Banka mala oprávnenie uskutočňovať v rámci zákonných ustanovení všetky bankové obchody ako preberať vklady, poskytovať úvery, kupovať a predávať nehnuteľnosti. V roku 1907 tvorili jej vklady na vkladných knižkách a poskytnuté pôžičky sumu približne 1 milión K. V rokoch 1913 až 1915 dosiahla čistý zisk 50 tisíc K, vklady na vkladných knižkách tvorili sumu 2 milióny K a poskytnuté pôžičky sumu vyše milióna korún.

Rozpad Rakúsko-Uhorska a vznik Československej republiky mali na činnosť Gemerskej sporiteľne nepriaznivé dôsledky, pretože mala svoje zdroje imobilizované v Budapešti. Časť prostriedkov investovala do vojnových pôžičiek, ktoré sa jej podarilo nostrifikovať za pomoci Jednoty peňažných ústavov na Slovensku a Podkarpatskej Rusi v Bratislave, pričom však utrpela stratu 170 tisíc korún československých (Kč).

V roku 1921 musela na základe takzvaného sporiteľničného zákona č. 302/1920 zmeniť svoj názov na Gemerská úverná banka. V roku 1923 došlo k ďalšej zmene názvu na Gemerská ľudová banka. V rokoch 1924 - 1929 sa jej podarilo stabilizovať svoju pozíciu, čo sa odrazilo na zvýšení zisku, ktorý v roku 1928 dosiahol výšku 54 tisíc Kč. Vklady na vkladných knižkách tvorili sumu 1,5 milióna Kč a pôžičky poskytla vo výške 4 milióny Kč. V roku 1928 došlo k zvýšeniu akciového kapitálu na 500 tisíc Kč. Konjunkturálny vývoj banky pokračoval aj v roku 1929, keď jej čistý zisk vzrástol na 260 tisíc Kč, výška vkladov dosiahla 3 milióny Kč a úvery poskytla vo výške takmer 9 miliónov Kč.

Členmi správnej a dozornej rady boli Miksa Weisz, Ede Grunvald, Ladislav Kathona a ďalší. Hlavným účtovníkom bol Martin Gold a pokladníkom František Szilvászy. 

Gemerská ľudová banka patrila do záujmovej sféry Banky československých légií a svoju činnosť vykonávala do roku 1929, keď fuzionovala s Tornaľskou bankou a Lučeneckou úvernou bankou v Hospodársku úvernú banku, Tornaľa, s filiálkami v Lučenci, Rimavskej Sobote a v Rožňave, ktorá taktiež patrila do záujmovej sféry Banky československých légií.

Archívny materiál bol uložený v archíve Štátnej banky československej v Rožňave do roku 1962, keď bol prevezený do archívu Štátnej banky československej v Košiciach. V roku 1995 bol napokon prevezený do archívu Národnej banky Slovenska v Bratislave na Krajnej 27. Odtiaľ bol v roku 2003 prevezený do budovy jej archívu na Cukrovej 8 v Bratislave.

K najvýznamnejším zachovaným dokumentom patria knihy zápisníc dozornej rady a valných zhromaždení. Fond možno využiť na štúdium dejín a aktivít lokálneho maďarsko - nemeckého peňažného ústavu. Inventár k fondu bol vytvorený v roku 1963 a v roku 2016 bol revidovaný v archíve Národnej banky Slovenska.