Hnúšťanská sporiteľňa, Hnúšťa

Hnúšťanská sporiteľňa, Hnúšťa, bola založená v roku 1886 s akciovým kapitálom 50 tisíc zlatých. Protokolovaná bola iba v maďarskom jazyku pod názvom Nyustyai takarékpénztár, r. t., Hnúšťa. Predsedom správnej rady a riaditeľom ústavu sa stal Mikes Solce, predsedom dozornej rady bol Andrej Mariássy. Pokladníkom banky bol Ján Takács a účtovníkom Eugen Glóser. Sporiteľňa patrila do záujmovej sféry Putnockej sporiteľne, ktorá prevzala polovicu jej akciového kapitálu.

V roku 1897 bol akciový kapitál zvýšený na 100 tisíc zlatých, ktorý bol v roku 1900, po prechode na korunovú menu, prepočítaný na 200 tisíc rakúsko-uhorských korún (K). Banka poskytovala drobné úvery a prijímala vklady najmä od miestnych roľníkov a robotníkov. Zostala malým vidieckym ústavom so solídnymi výsledkami, pričom pravidelne vyplácala dividendy, ktorá vzrástli z 3 % v roku 1886 na 14 % v roku 1913. V roku 1914 otvorila svoju filiálku v Klenovci. Pri obchodovaní s cennými papiermi udržiavala styk najmä s Pesti magyar kereskedelmi bank v Budapešti.

Počas prvej svetovej vojny sa zapojila do upisovania vojnových pôžičiek, pričom svoje prebytky ukladala do cenných papierov, najmä akcií veľkých budapeštianskych bánk.

Po vzniku prvej Československej republiky sa dostala do ťažkostí, keďže v dôsledku rozpadu Rakúsko-Uhorska mala svoje zdroje imobilizované v Budapešti. Veľkú časť prostriedkov mala investovanú vo vojnových pôžičkách, ktoré sa jej podarilo nostrifikovať za pomoci Jednoty peňažných ústavov na Slovensku a Podkarpatskej Rusi v Bratislave. V dôsledku prijatia sporiteľničného zákona rozhodlo valné zhromaždenie v roku 1921 o zmene názvu spoločnosti na Hnúšťanská úverná banka. Banka trpela nedostatkom kapitálu a  za roky 1919 - 1921 nevyplácala dividendy. Napokon valné zhromaždenie v roku 1922 schválilo jej fúziu s Gemerskou úvernou bankou v Rimavskej Sobote.

Z činnosti Hnúšťanskej sporiteľne sa zachovala iba jedna kniha zápisníc zo zasadnutia riaditeľstva, dozorného povereníctva a správneho výboru písaná v maďarskom a slovenskom jazyku, ktorá obsahuje zápisy troch peňažných ústavov; okrem Hnúšťanskej sporiteľne a Gemerskej úvernej banky aj zápisy filiálky Tatra banky. Materiál možno využiť pri výskume dejín bankovníctva na Slovensku s dôrazom na pôsobenie lokálneho peňažného ústavu na národnostne zmiešanom území v prvej polovici 20. storočia. Zároveň sa dá využiť na štúdium koncentračného procesu v medzivojnovom bankovníctve a prenikania slovenského kapitálu na južné Slovensko.

Dokument bol pôvodne uložený v podnikovom archíve Štátnej banky československej v Ružomberku, kde k nemu bol vyhotovený dočasný inventár. V roku 1993 bol prevezený do archívu Národnej banky Slovenska v Bratislave. Dočasný inventár pochádza z roku 1968 a v roku 2016 bol zrevidovaný v archíve Národnej banky Slovenska.