Gemerská úverná banka, Rimavská Sobota

Gemerská úverná banka vznikla v roku 1920 premenovaním Gemerskej sporiteľne a úvernej banky založenej v roku 1897. Pôsobila s pôvodným akciovým kapitálom 500 tisíc rakúsko-uhorských korún (K), ktorý bol v roku 1922 zvýšený na 2 milióny korún československých (Kč). Zvýšenie akciového kapitálu súviselo so sanačnou akciou, keďže banka v dôsledku rozpadu Rakúsko-Uhorska mala svoje zdroje imobilizované v Budapešti. Veľkú časť prostriedkov mala investovanú vo vojnových pôžičkách, ktoré sa jej podarilo nostrifikovať za pomoci Jednoty peňažných ústavov na Slovensku a Podkarpatskej Rusi v Bratislave. Na sanácii sa podieľala Moravská agrárna a priemyselná banka, Brno, ktorá upísala časť akciového kapitálu Gemerskej úvernej banky a poskytla jej aj väčší reeskontný úver. Gemerská úverná banka sa tak stala afilovaným ústavom Moravskej agrárnej a priemyselnej banky.

Banka sa vo zvýšenej miere zapojila do koncentrácie bankovníctva na Slovensku, pričom postupne prevzala peňažné ústavy Hajnáčska sporiteľňa, Putnocká sporiteľňa, filiálka Rimavská Seč, Hnúštianska úverná banka, Horehronská ľudová banka, Pohorelá Maša, Dobšinský úverný ústav, Veľkorevúcka ľudová banka, Gemerská obchodná a hospodárska banka, Rimavská banka. V sídlach fuzionovaných ústavov otvorila svoje filiálky. Založila Gemersko-spišskú drevársku spoločnosť v Rimavskej Sobote.

Povojnová hospodárska kríza a neuvážené fúzie spôsobili, že v roku 1924 sa dostala do kritickej situácie, pričom došlo aj k vypovedaniu afilačnej zmluvy zo strany Moravskej agrárnej a priemyselnej banky v Brne. Za rok 1923 vykázala oficiálnu stratu 321 tisíc Kč. V kritickej situácii sa obrátila na Tatra banku v Martine. Fúzia obidvoch peňažných ústavov bola schválená na valnom zhromaždení Gemerskej úvernej banky 31. mája 1924. Tatra banka prevzala všetky aktíva a pasíva Gemerskej úvernej banky. Keďže však neuskutočnila dôslednú revíziu jej strát, straty z tejto fúzie musela riešiť až sanačným prídelom z prostriedkov Zvláštneho fondu pre zmiernenie strát z povojnových pomerov v roku 1926.

Z činnosti banky sa zachovalo nepatrné množstvo dokumentov prevažne v maďarskom a slovenskom jazyku, ktoré možno využiť pri výskume dejín bankovníctva na Slovensku s dôrazom na pôsobenie lokálneho peňažného ústavu na národnostne zmiešanom území južného Slovenska v prvej polovici 20. storočia. Zároveň sa dá použiť pri štúdiu medzivojnového bankovníctva a prenikania slovenského kapitálu na južné Slovensko.

Archívne dokumenty banky boli pôvodne uložené v podnikovom archíve Štátnej banky československej v Ružomberku, kde boli usporiadané a bol k nim vyhotovený dočasný inventár. V roku 1993 boli prevezené do archívu Národnej banky Slovenska v Bratislave. Dočasný inventár pochádza z roku 1968 a v roku 2016 bol zrevidovaný v archíve Národnej banky Slovenska.