Otváracie hodiny archívu
Národnej banky Slovenska
utorok - štvrtok
9.00 - 12.00 h
12.45 - 15.00 h
V mesiacoch júl, august a september je archív pre verejnosť uzatvorený.
Žabokrecká okresná banka, Žabokreky nad Nitrou
Žabokrecká okresná banka, účastinná spoločnosť, Žabokreky, bola založená v roku 1900 pod názvom Žabokrecká vidiecka sporiteľňa, účastinná spoločnosť (Nyitra-Zsámbokrét vidéki takarékpénztár), s akciovým kapitálom 160 tisíc rakúsko-uhorských korún (K). Bol to malý maďarský peňažný ústav, ktorý sa zameriaval na získavanie vkladov a poskytovanie drobných zmenkových a hypotekárnych úverov roľníkom, remeselníkom a živnostníkom zo Žabokrekov a blízkeho okolia. V roku 1913 poskytla banka zmenkové, hypotekárne a kontokorentné pôžičky vo výške 1,4 milióna K, spravovala vklady vo výške takmer 900 tisíc K a dosiahla čistý zisk 32 756 K.
V rokoch 1901 – 1913 pravidelne vyplácala dividendy vo výške od 6 do 12 %. Predsedom správnej rady bol Jozef Kiss, riaditeľom Július Blaškovič, pokladníkom Štefan Daniek a účtovníkom Peter Macher.
V rokoch 1914 – 1918 sa prebytok voľných prostriedkov a inflačný vývoj rakúsko-uhorskej koruny podpísali na zvýšení vkladov na vkladné knižky, ktoré koncom roka 1918 dosiahli výšku 1,4 milióna K. Banka poskytla zmenkové, hypotekárne a kontokorentné pôžičky v celkovej sume takmer 1,9 milióna K. Vlastnila cenné papiere v nominálnej hodnote 212 tisíc K a na vlastný účet upísala vojnové pôžičky v celkovej výške 239 750 K.
Rozpad Rakúsko-Uhorska a vznik Československej republiky ovplyvnili činnosť Žabokreckej vidieckej sporiteľne nepriaznivo, pretože svoje zdroje mala imobilizované v Budapešti. Investície vo vojnových pôžičkách sa jej podarilo nostrifikovať za pomoci Jednoty peňažných ústavov na Slovensku a Podkarpatskej Rusi v Bratislave. V roku 1921 musela na základe takzvaného sporiteľničného zákona č. 302/1920 zmeniť svoj názov na Žabokrecká okresná banka.
Podarilo sa jej stabilizovať svoju pozíciu, takže v roku 1924 dosiahla čistý zisk 62 787 Kč, vklady na vkladných knižkách dosiahli sumu takmer 2,5 milióna korún československých (Kč) a pôžičky 3,3 milióna Kč. Banka v rokoch 1919 – 1924 pravidelne vyplácala dividendy vo výške 12,5 až 15 %.
Napriek pomerne úspešnému vývoju nedostala v roku 1925 od Ministerstva financií povolenie na prijímanie vkladov podľa zákona č. 239/1924 Zb., a preto sa akcionári banky na valnom zhromaždení dňa 12. mája 1926 rozhodli prijať návrh na fúziu s Prvou prievidzskou bankou v Prievidzi. V roku 1927 došlo k ukončeniu samostatnej činnosti Žabokreckej okresnej banky a k jej premene na filiálku Prvej prievidzskej banky v Žabokrekoch.
Archívne dokumenty z činnosti Žabokreckej okresnej banky boli v roku 1956 dovezené do podnikového archívu Štátnej banky československej v Marianke, kde boli čiastočne spracované a bol k nim vytvorený súpis. V roku 1978 boli prevezené do archívu Štátnej banky československej na Krajnej 27 v Bratislave. Odtiaľ sa v roku 2003 previezli do budovy archívu Národnej banky Slovenska na Cukrovej 8 v Bratislave.
V archívnom fonde sa zachovala kniha zápisníc o valných zhromaždeniach akcionárov, zasadnutiach správnej rady a riaditeľstva banky z rokov 1900 – 1927 a kniha kópií z rokov 1900 – 1928 v maďarskom a slovenskom jazyku. Archívny fond bol spracovaný v roku 2019 a bol k nemu vytvorený inventár.