SlovenskyEnglish

Otváracie hodiny archívu

Národnej banky Slovenska


utorok - štvrtok 

9.00 - 12.00 h

12.45 - 15.00 h 

V mesiacoch júl, august a september je archív pre verejnosť uzatvorený.

Od 10. marca 2020 bude archív až do odvolania pre verejnosť uzatvorený. 

Žabokrecká okresná banka, Žabokreky nad Nitrou

Žabokrecká okresná banka, účastinná spoločnosť, Žabokreky, bola založená v roku 1900 pod názvom Žabokrecká vidiecka sporiteľňa, účastinná spoločnosť (Nyitra-Zsámbokrét vidéki takarékpénztár), s akciovým kapitálom 160 tisíc rakúsko-uhorských korún (K). Bol to malý maďarský peňažný ústav, ktorý sa zameriaval na získavanie vkladov a poskytovanie drobných zmenkových a hypotekárnych úverov roľníkom, remeselníkom a živnostníkom zo Žabokrekov a blízkeho okolia. V roku 1913 poskytla banka zmenkové, hypotekárne a kontokorentné pôžičky vo výške 1,4 milióna K, spravovala vklady vo výške takmer 900 tisíc K a dosiahla čistý zisk 32 756 K.

V rokoch 1901 – 1913 pravidelne vyplácala dividendy vo výške od 6 do 12 %. Predsedom správnej rady bol Jozef Kiss, riaditeľom Július Blaškovič, pokladníkom Štefan Daniek a účtovníkom Peter Macher.

V rokoch 1914 – 1918 sa prebytok voľných prostriedkov a inflačný vývoj rakúsko-uhorskej koruny podpísali na zvýšení vkladov na vkladné knižky, ktoré koncom roka 1918 dosiahli výšku 1,4 milióna K. Banka poskytla zmenkové, hypotekárne a kontokorentné pôžičky v celkovej sume takmer 1,9 milióna K. Vlastnila cenné papiere v nominálnej hodnote 212 tisíc K a na vlastný účet upísala vojnové pôžičky v celkovej výške 239 750 K.

Rozpad Rakúsko-Uhorska a vznik Československej republiky ovplyvnili činnosť Žabokreckej vidieckej sporiteľne nepriaznivo, pretože svoje zdroje mala imobilizované v Budapešti. Investície vo vojnových pôžičkách sa jej podarilo nostrifikovať za pomoci  Jednoty peňažných ústavov na Slovensku a Podkarpatskej Rusi v Bratislave. V roku 1921 musela na základe takzvaného sporiteľničného zákona č. 302/1920 zmeniť svoj názov na Žabokrecká okresná banka.

Podarilo sa jej stabilizovať svoju pozíciu, takže v roku 1924 dosiahla čistý zisk 62 787 Kč, vklady na vkladných knižkách dosiahli sumu takmer 2,5 milióna korún československých (Kč) a pôžičky 3,3 milióna Kč. Banka v rokoch 1919 – 1924 pravidelne vyplácala dividendy vo výške 12,5 až 15 %.

Napriek pomerne úspešnému vývoju nedostala v roku 1925 od Ministerstva financií povolenie na prijímanie vkladov podľa zákona č. 239/1924 Zb., a preto sa akcionári banky na valnom zhromaždení dňa 12. mája 1926 rozhodli prijať návrh na fúziu s Prvou prievidzskou bankou v Prievidzi. V roku 1927 došlo k ukončeniu samostatnej činnosti Žabokreckej okresnej banky a k jej premene na filiálku Prvej prievidzskej banky v Žabokrekoch.

Archívne dokumenty z činnosti Žabokreckej okresnej banky boli v roku 1956 dovezené do podnikového archívu Štátnej banky československej v Marianke, kde boli čiastočne spracované a bol k nim vytvorený súpis. V roku 1978 boli prevezené do archívu Štátnej banky československej na Krajnej 27 v Bratislave. Odtiaľ sa v roku 2003 previezli do budovy archívu Národnej banky Slovenska na Cukrovej 8 v Bratislave.

V archívnom fonde sa zachovala kniha zápisníc o valných zhromaždeniach akcionárov, zasadnutiach správnej rady a riaditeľstva banky z rokov 1900 – 1927 a kniha kópií z rokov 1900 – 1928 v maďarskom a slovenskom jazyku. Archívny fond bol spracovaný v roku 2019 a bol k nemu vytvorený inventár.

Dátum poslednej úpravy: 12. septembra 2019