Vzájomná pomocnica, Partizánska Ľupča

Vznikla dňa 2. mája 1869 z iniciatívy miestnych národovcov ako ľudový peňažný ústav so slovenskou správou. Prvým správcom spolku bol Daniel Kuszy, podpredsedom Samuel Hendl st., tajomníkom Julo Bohuš, pokladníkom Jozef Krcsméry a kontrolórom Daniel Bodiczký. Vzorom pre jeho činnosť sa stali vzájomné pomocnice v Liptovskom Mikuláši a vo Veľkej Revúcej. Členmi spolku boli aj miestny farár Martin Sztarek a pedagóg Gustáv Kordoš. Zápisnice zo zasadnutí boli vedené v slovenčine.

Pomocnica poskytovala drobné pôžičky širokým vrstvám ľudu, ale vzhľadom na svoje možnosti nebola schopná uspokojiť všetkých žiadateľov. Keď jej úrady nariadili pozmeniť stanovy, nesmela prijímať mimoriadne vklady a vydávať pôžičky (opatrenie sa zrejme dotýkalo nečlenov spolku). Dňa 24. novembra 1872 podal na mimoriadnom valnom zhromaždení advokát Daniel Š. Beniač (neskôr spoluzakladateľ Ružomberského účastinárskeho úverkového spolku a jeho právny zástupca) návrh, aby sa Pomocnica pretvorila na sporiteľňu (účastinnú spoločnosť) a získaním finančných prostriedkov z emisie jej účastín a prijímaním vkladov vo veľkom umožnila poskytovanie úverov miestnemu obyvateľstvu.

Vzájomná pomocnica ukončila svoju činnosť 19. januára 1873, keď mimoriadne valné zhromaždenie odsúhlasilo jej premenu na Nemeckoľupčiansku sporiteľňu, účastinnú spoločnosť.

Archívne dokumenty boli uložené v podnikovom archíve Štátnej banky československej v Ružomberku, kde bol vytvorený aj prvý inventár. Od roku 2003 sú uložené v archíve Národnej banky Slovenska na Cukrovej 8 v Bratislave. Fond obsahuje zápisnice zo zasadnutí správnych orgánov pomocnice.