Veľkotopoľčianska úverná banka, Topoľčany

Veľkotopoľčianska úverná banka, účastinná spoločnosť v Topoľčanoch (Nagy-Tapolcsányi hitelbank, r. t.) bola založená v roku 1892 s akciovým kapitálom 200 tisíc rakúsko-uhorských korún (K), ktorý bol v roku 1912 zvýšený na 400 tisíc K. Banka sa postupne vypracovala na jednu z najvýznamnejších bánk v Topoľčanoch, o čom svedčí fakt, že pôsobila ako podružné miesto filiálky Rakúsko-uhorskej banky v Nitre. V roku 1913 poskytla zmenkové, hypotekárne a kontokorentné pôžičky vo výške 3,1 milióna K, spravovala sumu 2 milióny K vkladov na vkladných knižkách a dosiahla čistý zisk 81 032 K. V rokoch 1895 – 1913 pravidelne vyplácala dividendy vo výške od 10 do 15 %. Predsedom správnej rady banky bol v roku 1913 Ľudovít Kohn a generálnym riaditeľom banky bol Jozef Munk.

V rokoch 1914 – 1918 využila vojnovú konjunktúru a v roku 1917 zvýšila akciový kapitál na 900 tisíc K. Prebytok voľných prostriedkov a inflačný vývoj rakúsko-uhorskej koruny sa podpísali na zvýšení prílevu vkladov na vkladné knižky, ktoré koncom roka 1918 dosiahli sumu 5,4 milióna K a vklady na bežné účty sumu takmer 2,1 milióna K. Banka poskytla zmenkové, hypotekárne a kontokorentné pôžičky v celkovej výške 4,9 milióna K. Vlastnila cenné papiere v nominálnej hodnote 1,9 milióna K, pričom na vlastný účet upísala vojnové pôžičky v celkovej výške 1,3 milióna K.

Rozpad Rakúsko-Uhorska a vznik Československej republiky mali na činnosť Veľkotopoľčianskej úvernej banky nepriaznivé dôsledky, lebo mala svoje zdroje imobilizované v Budapešti. Veľkú časť prostriedkov investovanú vo vojnových pôžičkách sa jej podarilo nostrifikovať za pomoci  Jednoty peňažných ústavov na Slovensku a Podkarpatskej Rusi v Bratislave.

V rokoch 1921 – 1922 nevyplácala dividendy a jej strata dosiahla sumu 2,7 milióna korún československých (Kč). Situácia banky sa aj v dôsledku povojnovej hospodárskej krízy naďalej zhoršovala, preto v roku 1924 požiadala o nútené vyrovnanie s veriteľmi na 75 %. Valné zhromaždenie dňa 18. mája 1924 odsúhlasilo likvidáciu banky, ktorú vykonávala Eskontná a hospodárska banka v Bratislave a ktorá bola zavŕšená v roku 1926.

Archívne dokumenty z činnosti Veľkotopoľčianskej úvernej banky boli v roku 1956 dovezené do podnikového archívu Štátnej banky československej v Marianke, kde boli čiastočne spracované a bol k nim vypracovaný súpis. V roku 1978 boli prevezené do archívu Štátnej banky československej na Krajnej 27 v Bratislave. Odtiaľ sa v roku 2003 previezli do budovy archívu Národnej banky na Cukrovej 8 v Bratislave.

Z činnosti Veľkotopoľčianskej úvernej banky sa zachovalo 0,4 bežného metra archívnych dokumentov. Zachovala sa kniha zápisníc riaditeľstva banky z rokov 1906 – 1923, účtovné knihy z rokov 1892 – 1927 a časť spisov týkajúcich sa likvidácie banky z rokov 1923 – 1926 v maďarskom, nemeckom a slovenskom jazyku. Archívny fond bol spracovaný v roku 2019 a bol k nemu vytvorený dočasný inventár.