Úverný ústav, Šaľa

Úverný ústav, Šaľa, bol založený v roku 1903 pod názvom Vágsellyei hitelintézet, részvénytársaság, s akciovým kapitálom stotisíc rakúsko-uhorských korún (K). Predsedom správnej rady a riaditeľom sa stal Ede Bernfeld, podpredsedom Ignác Weisz. Na čele dozorného výboru bol Jozef Bernfeld. Bol to menší maďarský peňažný ústav zameraný na prijímanie vkladov a poskytovanie zmenkových a hypotekárnych pôžičiek, ktorý svoje obchody postupne rozširoval. Už od prvého roku svojej činnosti pravidelne vyplácal dividendy. V roku 1908 suma vkladov vzrástla zo 468 tisíc K na 601 tisíc K v roku 1912. Poskytnuté pôžičky v roku 1912 prekročili 1 milión K. V roku 1907 došlo ku zvýšeniu akciového kapitálu na 200 tisíc K.

Napriek tomu, že Úverný ústav počas prvej svetovej vojny zaznamenal pokles príjmov, povojnovú krízu sa mu podarilo prekonať pomerne rýchlo a v roku 1928 dokonca zvýšil akciový kapitál na 400 tisíc korún československých (Kč). Zaznamenal aj rast vkladov až na 3,6 milióna Kč v roku 1931 a suma poskytnutých pôžičiek dosiahla vrchol tiež v roku 1931, keď mala banka v investíciách uloženú sumu 3,9 milióna Kč. V roku 1932 však naplno pocítila dôsledky hospodárskej krízy, ktorá sa odrazila v poklese vkladov, v roku 1937 až na sumu 1,75 milióna Kč a v poklese pôžičiek na sumu 2,1 milióna Kč.

Po viedenskej arbitráži v roku 1938 pripadla Šaľa v dôsledku územných zmien Maďarsku, čím sa peňažný ústav stal súčasťou maďarského bankového systému. V roku 1939 bol akciový kapitál prepočítaný v pomere 7 : 1 a predstavoval 57 143 pengő (pgő), pričom bol ešte v tom istom roku zvýšený na 100 tisíc pgő. Ústav sa stal členom Pénzintézeti Központ, Budapešť. V obchodných výsledkoch však zaznamenal pokles. Kým v roku 1939 vklady na vkladné knižky dosiahli sumu 208 434 pgő, v roku 1942 poklesli na 126 910 pgő. Neúspechy v obchodnej činnosti prinútili vedenie Úverného ústavu uzavrieť v roku 1943 fúziu s Prvou šaľskou sporiteľňou. Vedúci predstavitelia Úverného ústavu Frigyes Herczeg, Ferencz Kováts a Antal Szabó sa stali členmi vedenia sporiteľne.

Z činnosti ústavu sa zachovala iba jedna kniha zápisníc dozorného výboru ústavu z rokov 1903 – 1942 v maďarskom jazyku. V roku 1956 bola dovezená do podnikového archívu Štátnej banky československej v Marianke. Odtiaľ sa v roku 1978 previezla do archívu Štátnej banky československej na Krajnej 27 v Bratislave a v roku 2003 do budovy archívu Národnej banky Slovenska na Cukrovej 8 v Bratislave. Inventár k archívnemu fondu bol vytvorený v roku 2017 v archíve Národnej banky Slovenska.