Ústredná ľudová banka Žitného ostrova, Dunajská Streda

Ústredná ľudová banka Žitného ostrova v Dunajskej Strede bola založená v roku 1885 pod názvom Ústredná sporiteľňa a ľudová banka Žitného ostrova (v maďarčine Csallóközi központi takarékpénztár és népbank, v nemčine Csallóközer Central-Sparcasse und Volksbank) s akciovým kapitálom 30 tisíc zlatých. Po prechode na rakúsko-uhorskú korunovú menu bol akciový kapitál v roku 1900 prepočítaný v pomere 1 : 2 na 60 tisíc rakúsko-uhorských korún (K). V roku 1912 bol zvýšený najprv na 100 tisíc K dotáciou z rezervného fondu, neskôr na 200 tisíc K vydaním nových tisíc akcií v nominálnej hodnote 100 K za kus.

Banka poskytovala zmenkové a hypotekárne úvery miestnym roľníkom a remeselníkom. Podľa výročnej správy za rok 1912 predstavovali poskytnuté pôžičky sumu približne 2, 2 milióna K, vklady na vkladných knižkách dosiahli výšku 1,9 milióna K a čistý zisk sumu 53 888 K. Od roku 1893 pravidelne vyplácala dividendy v rozsahu od 16 % do 20 %. Predsedom správnej rady v roku 1914 bol Aurel Bartal, riaditeľom Štefan Marczy.

Počas prvej svetovej vojny využila vojnovú konjunktúru, v roku 1918 bol jej akciový kapitál zvýšený na 400 tisíc K a vklady dosiahli sumu 3, 7 milióna K. Účet cenných papierov vzrástol na sumu 1 milión K, pričom banka upísala vojnové pôžičky v celkovej výške 900 tisíc K.
Po vzniku Československej republiky došlo v roku 1921 k zvýšeniu akciového kapitálu na 1,2 milióna korún československých (Kč). V rokoch 1917 – 1920 vyplácala dividendy vo výške 14 % a v rokoch 1921 – 1922 vo výške až 20 %. Predsedom správnej rady a vedúcim riaditeľom bol Július Steiner, predsedom dozorného výboru Gejza Bohus. Podľa bilancie z roku 1922 spravovala banka v tom čase vklady v celkovej výške 9 miliónov Kč, pričom dosiahla čistý zisk 136 401 Kč. Na základe takzvaného sporiteľničného zákona č. 302/1920 zmenila svoj názov na Ústredná ľudová banka Žitného ostrova.

Od roku 1929 spadala do záujmovej sféry Slovenskej všeobecnej úvernej banky v Bratislave, ktorá s ňou uzavrela afilačnú zmluvu. V dôsledku hospodárskej krízy utrpela v rokoch 1931 – 1934 pomerne veľké straty. Napriek tomu naďalej vyplácala dividendy (10 % v roku 1931, 8 % v roku 1932, 4 % v roku 1933) a  vysoké odmeny manažmentu banky, bez ohľadu na zlý stav hospodárenia. Revízna komisia Slovenskej všeobecnej úvernej banky odhadla v roku 1933 straty a stratové riziká banky na 4,6 milióna Kč. Iba sčasti boli kryté vlastnými prostriedkami banky (do výšky 3,2 milióna Kč). Pretože sa situácia naďalej zhoršovala, valné zhromaždenie Ústrednej ľudovej banky Žitného ostrova dňa 8. mája 1935 navrhlo uskutočniť fúziu so Slovenskou všeobecnou úvernou bankou s platnosťou od 1. januára 1935, a to takým spôsobom, že za dve akcie Ústrednej ľudovej banky Žitného ostrova bola vydaná jedna akcia Slovenskej všeobecnej úvernej banky. Banka stratila svoju samostatnosť a pôsobila ďalej ako filiálka Slovenskej všeobecnej úvernej banky v Dunajskej Strede.

Archívne dokumenty z činnosti Ústrednej ľudovej banky Žitného ostrova boli v roku 1956 dovezené do podnikového archívu Štátnej banky československej v Marianke, kde boli čiastočne spracované a bol k nim vypracovaný súpis. V roku 1978 boli prevezené do archívu Štátnej banky československej na Krajnej 27 v Bratislave. Odtiaľ sa v roku 2003 previezli do budovy archívu Národnej banky Slovenska na Cukrovej 8 v Bratislave.

Najvýznamnejšími zachovanými dokumentami sú zápisnice riaditeľstva a valných zhromaždení z rokov 1932 - 1934 v maďarskom a slovenskom jazyku. Archívny fond možno využiť na štúdium dejín bankovníctva na Slovensku s dôrazom na aktivity menšieho maďarského peňažného ústavu v prvej polovici  20. storočia.