Trenčianska obchodná a priemyselná banka, Trenčín

Trenčianska obchodná a priemyselná banka bola založená v roku 1904 pod názvom Trencséni kereskedelmi és iparbank s akciovým kapitálom 120 tisíc rakúsko-uhorských korún (K), ktorý bol v roku 1912 zvýšený na 240 tisíc K. Bol to maďarský peňažný ústav, ktorý sa zameral na prijímanie vkladov a poskytovanie hypotekárnych a zmenkových pôžičiek. V roku 1915 bol predsedom správnej rady banky Ernest Ucsnay, vtedajší trenčiansky mešťanosta. Predsedom dozorného výboru sa stal Izidor Lórant a riaditeľom banky Vojtech Friedman, ktorého v roku 1917 nahradil Vojtech Forbáth. Banka postupne rozširovala svoju činnosť, pričom v roku 1913 predstavovali vklady na vkladných knižkách sumu 1,85 milióna K a čistý zisk bol vo výške 49 tisíc K. Banka od začiatku svojej činnosti vyplácala dividendy.

Počas prvej svetovej vojny vklady na vkladné knižky pribúdali, koncom roka 1918 dosiahli výšku 5,3 milióna K. Prebytok peňažných prostriedkov riešila banka ich ukladaním vo veľkých bankách v Budapešti a nákupom cenných papierov, najmä upisovaním vojnových pôžičiek.

Rozpad Rakúsko-Uhorska a vznik prvej Československej republiky mali na činnosť Trenčianskej obchodnej a priemyselnej banky nepriaznivé dôsledky, keďže mala svoje zdroje imobilizované v Budapešti. Banka sa dostala do platobných ťažkostí, pričom došlo k poklesu vkladov na vkladných knižkách zo 4,5 milióna korún československých (Kč) na 3,149 milióna Kč.

Zložitú situáciu sa rozhodla vyriešiť fúziou so Slovenskou bankou v Bratislave. Fúzia bola odsúhlasená na valnom zhromaždení banky 24. júla 1921. Trenčianska obchodná a priemyselná banka prestala existovať ako samostatný peňažný ústav a zmenila sa na filiálku Slovenskej banky v Trenčíne.

Slovenská banka musela po fúzii vyriešiť otázku narastajúcich strát z uhorských vojnových pôžičiek Trenčianskej obchodnej a priemyselnej banky v nominálnej hodnote 2,891 milióna Kč a starokorunových rent v nominálnej hodnote viac ako 1 milión Kč. Celková strata na cenných papieroch vo výške 1,76 milióna Kč bola postupne pokrytá odpisom akciového kapitálu, rezerv, ako aj 20 % z účtu vkladov.

Archívne dokumenty z činnosti Trenčianskej obchodnej a priemyselnej banky boli v roku 1956 privezené do podnikového archívu Štátnej banky československej v Marianke, kde boli čiastočne spracované a bol k nim vypracovaný súpis. V roku 1978 boli prevezené do archívu Štátnej banky československej na Krajnej 27 v Bratislave. Odtiaľ sa v roku 2003 previezli do budovy archívu Národnej banky Slovenska na Cukrovej 8 v Bratislave.

Zachovali sa dokumenty v maďarskom a slovenskom jazyku, najmä knihy akcionárov, účtovné knihy a účtovné doklady z rokov 1904 - 1922. Fond bol revidovaný v archíve Národnej banky Slovenska v roku 2017.