Tekovskosvätokrižská sporiteľňa, Žiar nad Hronom

Tekovskosvätokrížska sporiteľňa, účastinná spoločnosť v Žiari nad Hronom (Bars-Szent-Kereszti takarékpénztár, r. t.) bola založená v roku 1872 s akciovým kapitálom 22 800 zlatých, ktorý bol v roku 1900 po prechode na rakúsko-uhorskú korunovú menu prepočítaný na 45 600 rakúsko-uhorských korún (K). V tom istom roku bol akciový kapitál zvýšený na 50 tisíc K a v roku 1911 na 100 tisíc K dotáciou z rezervného fondu. Bol to lokálny maďarský peňažný ústav, ktorý sa zameral na získavanie vkladov a poskytovanie drobných zmenkových a hypotekárnych úverov roľníkom, remeselníkom, obchodníkom s drevom a živnostníkom. Podľa bilancie z roku 1913 poskytla v tomto roku banka zmenkové, hypotekárne a kontokorentné pôžičky vo výške viac ako 1,1 milióna K, spravovala vklady vo výške 1,2 milióna K a dosiahla čistý zisk v sume 14 918 K.

V rokoch 1895 – 1913 boli pravidelne vyplácané dividendy vo výške od 8,5 % do 15 %. Predsedom správnej rady v roku 1913 bol Alexander Finka von Felsőapáti, účtovníkom Augustín Pock a pokladníkom Ernest Anderle.

V rokoch 1914 – 1918 sa prebytok voľných prostriedkov, ako aj inflačný vývoj rakúsko-uhorskej koruny podpísali na zvýšení vkladov na vkladné knižky, ktoré koncom roka 1918 dosiahli sumu 2,26 milióna K. V dôsledku vojny poklesli úverové obchody a banka poskytla zmenkové, hypotekárne a kontokorentné pôžičky iba v celkovej výške 871 tisíc K. Časť jej finančných prostriedkov v sume viac ako 500 tisíc K bola uložená v budapeštianskych bankách. Vlastnila cenné papiere v nominálnej hodnote 1 milión K, pričom na vlastný účet upísala vojnové pôžičky v celkovej výške takmer 300 tisíc K.

Rozpad Rakúsko-Uhorska a vznik Československej republiky mali na činnosť Tekovskosvätokrížskej sporiteľne nepriaznivé dôsledky, pretože svoje zdroje mala imobilizované v Budapešti. Veľkú časť prostriedkov investovala do vojnových pôžičiek, ktoré sa jej podarilo nostrifikovať za pomoci Jednoty peňažných ústavov na Slovensku a Podkarpatskej Rusi v Bratislave, utrpela však pritom nemalú kurzovú stratu. Dňa 24. apríla 1921 na základe rozhodnutia valného zhromaždenia prijala ponuku Národnej banky v Banskej Bystrici na fúziu a stala sa jej filiálkou v Žiari nad Hronom.

Archívne dokumenty z činnosti banky boli v roku 1956 dovezené do podnikového archívu Štátnej banky československej v Marianke, kde boli čiastočne spracované a bol k nim vypracovaný súpis. V roku 1978 boli prevezené do archívu Štátnej banky československej na Krajnej 27 v Bratislave. Odtiaľ sa v roku 2003 previezli do budovy archívu Národnej banky Slovenska na Cukrovej 8 v Bratislave.

Z činnosti Tekovskosvätokrížskej sporiteľne sa zachovali najmä výročné správy z rokov 1881 – 1920 v maďarskom a slovenskom jazyku. Archívny fond bol spracovaný v roku 2019. Napriek tomu, že sa zachoval len zlomok archívnych dokumentov, fond možno využiť na štúdium dejín bankovníctva na Slovensku v prvej polovici 20. storočia s dôrazom na aktivity lokálneho peňažného ústavu s maďarskou správou, ako aj na štúdium koncentrácie peňažníctva na Slovensku po roku 1918.