Šamorínsky úverný ústav, Šamorín

Pôvodný názov tohto peňažného ústavu bol do roku 1920 Šamorínska sporiteľňa a úverný ústav, účastinná spoločnosť (Somorjai takarékpénztár és hitelintézet, r. t.). Zakladajúce valné zhromaždenie sa konalo 16. decembra 1894 a peňažný ústav začal pôsobiť začiatkom roka 1895. V rámci svojej obchodnej činnosti mal právo prijímať vklady na vkladné knižky a bežné účty, povoľovať hypotekárne pôžičky a pôžičky na bežné účty pri dostačujúcom krytí, kupovať a predávať cenné papiere a iné hodnoty, ďalej mal právo na kúpu, predaj a parceláciu nehnuteľností, zakladanie, vedenie a účasť na priemyselných, obchodných a poľnohospodárskych podnikoch.

Akciový kapitál bol v roku 1895 v sume 60 tisíc rakúsko-uhorských korún (K). V roku 1909 bol zvýšený na 120 tisíc K a v roku 1927 na 1 milión korún československých (Kč ). Po viedenskej arbitráži upravil peňažný ústav svoj účastinný kapitál na 150 tisíc pengő a súčasne sa stal členom Pénzintézeti Központ, Budapešť.

Zápisnice a ďalší archívny materiál správnych orgánov ústavu boli počas druhej svetovej vojny pravdepodobne presťahované do Maďarska alebo zničené.

Po skončení druhej svetovej vojny sa Šamorínsky úverný ústav vrátil do sféry československého peňažníctva. Dňa 27. júla 1945 bola preň Povereníctvom Slovenskej národnej rady pre financie pod číslom 2200/45 - VI/18 vymenovaná dočasná správa, ktorá ho riadila.

Dňa 29. januára 1946 povereníctvo vymenovalo pod číslom 3537/46 - VI/18 namiesto dočasnej správy národnú správu. Dňom 12. júla 1946 bola výnosom číslo 11600/46 - VI/18 nariadená likvidácia Šamorínskeho úverného ústavu a vymenovaný likvidátor Július Kotiers.

Výnosom ministerstva financií zo dňa 27. októbra 1947 pod číslom 12263/47 - VI/18 bol stanovený likvidátor odvolaný a jeho funkciu prevzala novoutvorená súhrnná likvidačná správa, ktorej členmi boli Július Sokol, sekčný šéf povereníctva financií (predseda), Alexander Marko, bankový riaditeľ (podpredseda), Karol Šnour, bankový riaditeľ, Ernest Skalník, bankový úradník a Igor Dula, viceprezident Krajinského úradu.

Na základe vyhlášky ministerstva financií č. 265/50 Úr. v. I. prešli všetky práva a záväzky Šamorínskeho úverného ústavu na Slovenskú všeobecnú úvernú banku, národný podnik v likvidácii v Bratislave. Dňom 15. novembra 1951 prevzala práva a záväzky Slovenskej všeobecnej úvernej banky Štátna banka československá.

Archívne dokumenty peňažného ústavu boli od roku 1956 uložené v bývalom kláštore v Marianke, kde bol podnikový archív Oblastného ústavu Štátnej banky československej pre Slovensko. V rokoch 1975 – 1977 boli prevezené do novej budovy archívu na Krajnej 27 v Bratislave, odkiaľ sa v roku 2003 previezli do archívu Národnej banky Slovenska na Cukrovej 8 v Bratislave.

Časť archívneho fondu bola spracovaná v roku 1964. Dokumenty sú písané v maďarčine a čiastočne v slovenčine. Prevažná časť dokumentov pochádza z rokov 1930 - 1948. Pôvodný čiastkový inventár bol v roku 2015 revidovaný v archíve Národnej banky Slovenska.