Prvá malacká banka, Malacky

Tento peňažný ústav bol založený v roku 1871 pod názvom Malacká sporiteľňa (v maďarčine Malaczkai takarékpénztár, v nemčine Malackaer Sparkassa) so základným kapitálom 60 tisíc zlatých, ktorý po prechode na zlatú korunovú menu v roku 1900 predstavoval 120 tisíc rakúsko-uhorských korún (K). V roku 1912 došlo ku zvýšeniu akciového kapitálu na 375 tisíc K, pričom do konca roka 1918 bol zvýšený až na 1 milión K.

Vedenie banky a akcionári pochádzali z miestnych remeselníkov, obchodníkov, statkárov a stredných roľníkov. V roku 1881 bol na čele banky Samuel Kelényi, členmi správnej rady boli Ignác Lederer, Adolf Spitzer, Leopold Spitzer, Mór Spitzer a ďalší. Predsedom dozorného výboru bol Karol Soupper a pokladníkom Ján Röhrih.

Banka do roku 1918 prosperovala, pričom jej klientela bola zložená z miestnych statkárov, stredných roľníkov, remeselníkov a živnostníkov. Dosahovala pomerne vysoké čisté zisky, z ktorých pravidelne vyplácala dividendy v rozpätí od 7 % do 12 %.

Prvá svetová vojna znamenala útlm úverovej činnosti a veľké angažovanie sa vo vojnových pôžičkách spôsobilo banke značné straty. V roku 1921 došlo po prijatí takzvaného sporiteľničného zákona k zmene jej názvu na Hospodárska a obchodná účastinná spoločnosť a k uzavretiu afilačnej dohody so Slovenskou všeobecnou úvernou bankou v Bratislave. V roku 1924 došlo k ďalšej zmene jej názvu na Prvá malacká banka a k uzavretiu dohody s Bratislavskou priemyselnou bankou o vzájomnej fúzii. Na základe uznesenia valného zhromaždenia z 10. apríla 1925 prestala Prvá malacká banka pôsobiť ako samostatný peňažný ústav a zmenila sa na filiálku Bratislavskej priemyselnej banky. Likvidácia aktív a pasív trvala prinajmenšom do roku 1936.

Z činnosti Prvej malackej banky sa zachovala iba nepatrná časť dokumentov z rokov 1923 - 1926, ktorá sa týka najmä záverečnej etapy jej existencie, a to fúzie s Bratislavskou priemyselnou bankou. Dokumenty boli v roku 1956 dovezené do podnikového archívu Štátnej banky československej v Marianke. Od roku 2003 sa nachádzajú v archíve Národnej banky Slovenska na Cukrovej 8 v Bratislave. V roku 2012 k nim bol vypracovaný základný súpis, ktorý bol v roku 2016 upravený. Dokumenty sú písané v maďarskom, nemeckou a slovenskom jazyku a možno ich využiť na štúdium dejín bankovníctva na Záhorí, a na štúdium koncentračného procesu v slovenskom bankovníctve v medzivojnovom období.