Piešťanská sporiteľňa, Piešťany

Bola založená v roku 1885 pod názvom Pöstyéni takarékpénztár s akciovým kapitálom 70 tisíc zlatých, ktorý bol po prechode na rakúsko-uhorskú zlatú korunovú menu prepočítaný na 140 tisíc rakúsko-uhorských korún (K). V roku 1910 bol akciový kapitál zvýšený na 630 tisíc K a v roku 1921 až na 1 milión K. Sporiteľňa vyplácala pomerne vysoké dividendy, za roky 1893 - 1900 to bolo 20 %, predtým aj 30 % z nominálnej hodnoty akcií. Dlhé obdobie bol prezidentom sporiteľne Jozef Fodor a riaditeľom Ladislav Fodor.

Rozpad Rakúsko-Uhorska a vznik prvej Československej republiky mali na činnosť Piešťanskej sporiteľne nepriaznivé dôsledky, keďže mala svoje zdroje imobilizované v Budapešti. Veľkú časť prostriedkov mala investovanú vo vojnových pôžičkách, ktoré sa jej podarilo nostrifikovať za pomoci Jednoty peňažných ústavov na Slovensku a Podkarpatskej Rusi v Bratislave. V roku 1921 preto vedenie Piešťanskej sporiteľne súhlasilo s fúziou so Slovenskou bankou, ktorá si v Piešťanoch otvorila svoju filiálku.

Archívne dokumenty z činnosti sporiteľne boli v roku 1956 dovezené do podnikového archívu Štátnej banky československej v Marianke, kde bol vypracovaný základný súpis dokumentov. Dokumenty boli potom v roku 1978 prevezené do podnikového archívu Štátnej banky československej na Krajnej 27 v Bratislave, odkiaľ sa v roku 2003 previezli do budovy archívu Národnej banky na Cukrovej 8 v Bratislave.

Z činnosti sporiteľne sa zachovali dokumenty z rokov 1885 - 1921 v maďarskom, nemeckom a slovenskom jazyku. K najvýznamnejším patria zápisnice riaditeľstva, valného zhromaždenia, výročné správy a účty, ktoré sa dajú využiť na štúdium dejín bankovníctva na Slovensku do roku 1918 so zameraním na aktivity stredne veľkého maďarského peňažného ústavu. Archívny fond bol spracovaný v archíve Národnej banky Slovenska v roku 2016.