Pezinsko-Modransko-Svätojurská banka, Pezinok

V roku 1871 sa na podnet poslanca Gejzu Szülöa rozhodla časť obyvateľstva Pezinku, Modry a Svätého Jura založiť sporiteľňu ako účastinnú spoločnosť. Na zakladajúcom valnom zhromaždení vznikla Pezinsko-Modransko-Svätojurská sporiteľňa, Pezinok, ktorá bola protokolovaná v maďarskom jazyku pod názvom Bazin-Modor-Szentgyörgyi takarékpénztár, Bazin, a v nemeckom jazyku pod názvom Bösing-Modern-St. Georgener Sparkassa, Bösing. Zakladatelia vydali tisíc kusov účastín po 50 zlatých v celkovej sume 50 tisíc zlatých. Jednotlivé účastiny boli vystavené na meno a prepis na iného majiteľa sa mohol uskutočniť len prostredníctvom sporiteľne.

Účastiny boli upísané 126 účastinármi, pričom 795 účastín sa upísalo v Pezinku, 39 vo Svätom Jure a 166 v Modre. Na schôdzi 12. októbra 1871 bola zvolená správna rada sporiteľne, a to podľa počtu upísaných účastín jednotlivých obcí. Za Pezinok bolo zvolených 14 riadnych a 8 náhradných členov, za Svätý Jur 4 riadni a 3 náhradní členovia a za Modru 6 riadnych a 3 náhradní členovia. Účastinármi boli tamojší obchodníci, vinohradníci, podnikatelia, statkári, advokáti a iné majetné osoby.

Sporiteľňa bola lokálnym peňažným ústavom, získavala vklady, poskytovala pôžičky pri dobrom krytí, svoje prebytky ukladala na úrokovanie v iných peňažných ústavoch alebo kupovala rakúsko-uhorské štátne cenné papiere. Jej nepatrné zisky stačili na krytie réžie a výplatu dividend pri tvorení skromného rezervného fondu.

Po vzniku prvej Československej republiky v roku 1922 zmenila svoj názov na Pezinsko-Modransko-Svätojurská sporobanka a v roku 1923 na Pezinsko-Modransko-Svätojurská banka. V roku 1924 sa riadne valné zhromaždenie rozhodlo cestou fúzie spojiť so Slovenskou ľudovou bankou v Bratislave, nakoľko jej lokálna činnosť sa nevyplatila a povojnové straty v rakúsko-uhorských cenných papieroch ju doviedli do kritickej situácie. Aktíva a pasíva banky prevzala Slovenská ľudová banka v Bratislave, filiálkou ktorej sa stala.

Spisový materiál banky bol prevezený ako neusporiadaný do podnikového archívu Štátnej banky československej v Marianke v roku 1956. K archívnemu fondu bol v roku 1964 vyhotovený inventár, ktorý bol upravený a zrevidovaný v roku 2015 v archíve Národnej banky Slovenska na Cukrovej 8 v Bratislave, kde sa fond nachádza od roku 2003. Fond obsahuje predovšetkým zápisnice správy a výročné správy.