Otváracie hodiny archívu
Národnej banky Slovenska
utorok - štvrtok
9.00 - 12.00 h
12.45 - 15.00 h
V mesiacoch júl, august a september je archív pre verejnosť uzatvorený.
Novohradská ľudová banka, Lučenec
Novohradská ľudová banka v Lučenci (Nógrádmegyei népbank) bola založená v roku 1872 s akciovým kapitálom 48 tisíc zlatých, ktorý bol postupne zvýšený na 60 tisíc zlatých. Po prechode na zlatú rakúsko-uhorskú menu bol prepočítaný na 120 tisíc rakúsko-uhorských korún (K). V roku 1889 bol akciový kapitál zvýšený na 240 tisíc K. Banka v tomto období vyplácala pomerne vysoké dividendy - priemerne vo výške 16,7 %. Dobré výsledky umožnili v roku 1905 zvýšenie akciového kapitálu na 500 tisíc K, v roku 1912 až na 1 milión K a v roku 1918 na 2 milióny K. Prezidentom banky bol Ervin Stephani a riaditeľom János Bulyi. Banka postupne zriadila svoje filiálky vo Fiľakove, v Hajnáčke, Modrom Kameni, Rimavskej Sobote a Rimavskej Seči. Počas prvej svetovej vojny sa ako ostatné maďarské peňažné ústavy venovala úpisu vojnových pôžičiek, ktorých mala upísaných okolo 1,7 milióna K.
Rozpad Rakúsko-Uhorska a vznik prvej Československej republiky mali na činnosť banky nepriaznivé dôsledky, keďže mala svoje zdroje imobilizované v Budapešti. Prostriedky investované do vojnových pôžičiek sa jej podarilo nostrifikovať za pomoci Jednoty peňažných ústavov na Slovensku a Podkarpatskej Rusi v Bratislave. Nedarilo sa jej však vyrovnať s povojnovými stratami, a preto musela požiadať o moratórium a vyrovnať sa s veriteľmi na 25 %. Na pokrytie bilančných strát musela v roku 1928 znížiť akciový kapitál na 500 tisíc korún československých. V roku 1928 ju prevzala Dunajská banka v Bratislave, ktorá z nej vytvorila svoju filiálku.
Zachované dokumenty tvoria nepatrné množstvo a sú písané prevažne v maďarskom jazyku. Pochádzajú z rokov 1905 - 1948. Väčšinou ide o úradné a účtovné knihy z posledného obdobia existencie banky. V archívnom fonde sa nachádzajú nekompletné zápisy z valných zhromaždení, výročné správy, záznamy o likvidácii Dunajskou bankou. Fond možno využiť pri štúdiu dejín bankovníctva na Slovensku do roku 1938 so zameraním na pôsobenie maďarského peňažného ústavu, ako aj na štúdium koncentračného procesu v bankovníctve v medzivojnovom období.
Archívne dokumenty boli pôvodne uložené v podnikovom archíve Štátnej banky československej v Ružomberku, kde boli usporiadané a v roku 1968 k nim bol vyhotovený inventár. V roku 1993 boli prevezené do archívu Národnej banky Slovenska v Bratislave, kde bol v roku 2016 inventár zrevidovaný a doplnený úvodom.