Ján Alojz Wagner

(*3. júla 1864 v Slovenskom Pravne - †18. októbra 1930 v Bratislave)

Bol priekopníkom slovenského poisťovníctva. V roku 1891 bol prijatý do služieb poisťujúcej spoločnosti Donau. Ako poistný matematik pôsobil najprv v jej viedenskej centrále, neskôr v pobočke v Štajerskom Hradci. V roku 1896 ho spoločnosť preložila do filiálky v Budapešti, kde mu bohaté praktické skúsenosti otvorili cestu do miestneho Krajinského penzijného spolku peňažných ústavov, a tiež do dozorného povereníctva Krajinskej jednoty peňažných ústavov. Ako poradca a neskôr predseda pracoval aj v  tunajšom peňažnom ústave Pomocná pokladnica. V marci 1909 bol menovaný do správnej rady Ústrednej banky v Budapešti a v júni 1913 ho zvolili za predsedu jej dozorného povereníctva.

Bol jedným z iniciátorov návrhu na utvorenie Zväzu slovenských peňažných ústavov, ktorý mal zastupovať záujmy týchto peňažných ústavov pri rokovaniach s vládnymi orgánmi. Podporoval založenie stavovskej organizácie zamestnancov slovenských bánk ako reprezentanta ochrany záujmov a práv úradníkov z povolania.

V apríli 1919 založil za aktívnej účasti Vladimíra Makovického prvý slovenský poisťovací ústav pod názvom Prvá slovenská poisťovňa v Bratislave. Jeho zlúčením so zastupiteľstvom Prvej uhorskej všeobecnej poisťovne v Budapešti vznikla v roku 1921 Slovenská poisťovňa v Bratislave. Od začiatku činnosti tejto poisťovne až do svojej smrti bol jej hlavným riaditeľom. Vykonával aj funkciu vrchnostenského kurátora nad činnosťou filiálok 19 maďarských poisťovní pôsobiacich na Slovensku a spolupôsobil pri založení Slovenského roľníckeho poisťovacieho družstva v Bratislave (neskôr Karpatia) a poisťovne Domov.