SlovenskyEnglish

Otváracie hodiny archívu

Národnej banky Slovenska


utorok - štvrtok 

9.00 - 12.00 h

12.45 - 15.00 h

V mesiacoch júl, august a september je archív pre verejnosť uzatvorený.





 

Gazdovská ľudová banka pre Oslany a okolie, Oslany

Gazdovská ľudová banka pre Oslany a okolie, účastinná spoločnosť v Oslanoch (Oszlány és vidéke gazdasági népbank, r. t.), bola založená v roku 1911 premenou rovnomenného družstva na akciovú banku. Bol to malý maďarský peňažný ústav s akciovým kapitálom 100 tisíc rakúsko-uhorských korún (K), ktorý bol rozdelený na tisíc akcií v nominálnej hodnote 100 K za kus. V roku 1913 poskytla banka zmenkové, hypotekárne a kontokorentné pôžičky vo výške približne 380 tisíc K, spravovala vklady v celkovej výške 242 tisíc K a dosiahla čistý zisk 10 163 K. V rokoch 1912 – 1913 vyplatila dividendy vo výške 6 %. Predsedom správnej rady v roku 1913 bol Egon Szentivány a podpredsedom Štefan Popoczky.

V roku 1917 vzrástli vklady banky na 361 470 K. V tom čase vlastnila cenné papiere v nominálnej hodnote 232 164 K. V dôsledku vojny jej pôžičky poklesli na 240 315 K a čistý zisk na 6 118 K, čo sa odrazilo na znížených dividendách vo výške 5 %. Riaditeľom banky bol počas prvej svetovej vojny Štefan Kosztolányi.

Rozpad Rakúsko-Uhorska a vznik Československej republiky mali na činnosť Gazdovskej ľudovej banky pre Oslany a okolie nepriaznivé dôsledky, pretože mala svoje zdroje imobilizované v Budapešti. Časť prostriedkov investovala do vojnových pôžičiek, ktoré sa jej však podarilo nostrifikovať za pomoci  Jednoty peňažných ústavov na Slovensku a Podkarpatskej Rusi v Bratislave. V rokoch 1920 – 1924 nevyplácala dividendy a jej oficiálna strata dosiahla 13 tisíc korún československých (Kč). V roku 1926 došlo k ukončeniu samostatnej činnosti Gazdovskej ľudovej banky pre Oslany a okolie, keď sa na základe fúzie s Tekovskou ľudovou bankou zmenila na jej expozitúru v Oslanoch.

Archívne dokumenty z činnosti banky boli v roku 1956 dovezené do podnikového archívu Štátnej banky československej v Marianke. Tu boli čiastočne spracované a bol k nim vytvorený súpis. Dokumenty boli v roku 1978 prevezené do archívu Štátnej banky československej na Krajnej 27 v Bratislave. Odtiaľ sa v roku 2003 previezli do budovy archívu Národnej banky Slovenska na Cukrovej 8 v Bratislave.

Celkovo sa zachovalo nepatrné množstvo dokumentov - kniha zápisníc riaditeľstva banky z rokov 1911 – 1927 a dve účtovné knihy banky z rokov 1911 – 1934 písané v maďarskom jazyku. K fondu bol v roku 2019 vytvorený inventár.

Dátum poslednej úpravy: 16. decembra 2022