Bánovská ľudová banka, Bánovce nad Bebravou

Bánovská ľudová banka, účastinná spoločnosť v Bánovciach nad Bebravou, bola založená v roku 1904 s akciovým kapitálom 60 tisíc rakúsko-uhorských korún (K), ktorý bol v roku 1909 zvýšený na 120 tisíc K a v roku 1912 na 250 tisíc K. Išlo o slovenský peňažný ústav, ktorého hlavnými predstaviteľmi boli Jozef Minárik, Ján Minárik a Anton Lapár. V správnej rade a dozornom výbore pôsobilo viacero významných osobností slovenského politického a hospodárskeho života, napríklad Igor Hrušovský, Miloš Izák a Vladimír Jesenský; právnym zástupcom banky bol Janko Jesenský, miestny advokát. Vedúcimi úradníkmi banky boli Ľudovít Dobrucký (1905, 1919 – 1921), Vladimír Hrušovský (1906 – 1909), Dušan Viest (1909 – 1917). Vo firemnom registri bola protokolovaná aj v maďarčine ako Báni népbank részvénytársaság a v nemčine ako Báner Volksbank Actiengesellschaft.

Bánovská ľudová banka začala svoju činnosť v roku 1905 a o dva roky neskôr sa pričinila o založenie Obchodnej účastinnej spoločnosti, obchodu s rozličným tovarom. V roku 1909 založila svoju prvú filiálku v Ilave a druhú otvorila v roku 1921 v Topoľčanoch. Banka sa zamerala na zber vkladov a poskytovanie drobných pôžičiek roľníkom, remeselníkom a obchodníkom na dobre zabezpečené krytie. V roku 1911 dosiahla čistý zisk 17 600 K, pričom vklady na vkladných knižkách dosiahli sumu 701 tisíc K a pôžičky takmer 1,5 milióna K. Na uspokojenie nárokov žiadateľov o úver si často musela vypomáhať reeskontným úverom od väčších slovenských bánk, najmä od Tatra banky v Martine. V roku 1911 jej reeskontné dlžoby dosiahli 570 tisíc K. Banka zo svojich ziskov pravidelne vyplácala dividendy v rozsahu od 3 do 6 %.

Po vzniku prvej Československej republiky v roku 1918 pokračovala v postupnom raste, pričom v roku 1919 zvýšila akciový kapitál na 1 milión korún československých (Kč). V roku 1920 dosiahli vklady na vkladných knižkách takmer 8 miliónov Kč, banka poskytla pôžičky vo výške 5 miliónov Kč a vyplatila dividendy vo výške 12 %. Zapojila sa taktiež do zakladania priemyselných spoločností, ako boli Elektrárenská účastinná spoločnosť, Hlohovec, v roku 1919, Drevárske družstvo, účastinná spoločnosť, Bánovce nad Bebravou, v roku 1921.

V roku 1921 v súvislosti s procesom koncentrácie peňažníctva na Slovensku prestala pôsobiť ako samostatný peňažný ústav, keďže valné zhromaždenie a zasadnutie správy banky konané 10. novembra 1921 prednieslo možnosť fúzie s Tatra bankou. Podľa zápisníc správnej rady k fúzii došlo 3. decembra 1921, keď sa Bánovská ľudová banka stala filiálkou Tatra banky. Tatra banka získala aj jej filiálky v Ilave a v Topoľčanoch.

Zachované archiválie centrály boli najprv uložené v podnikovom archíve Štátnej banky československej v Marianke. V rokoch 1975 – 1977 boli prevezené do novej účelovej budovy archívu na Krajnej 27 v Bratislave, odkiaľ sa v roku 2003 previezli do budovy archívu Národnej banky Slovenska na Cukrovej 8 v Bratislave. Dokumenty filiálky v Ilave boli uložené v podnikovom archíve Štátnej banky československej v Ružomberku, kde k nim bol v roku 1968 vytvorený čiastkový inventár. Po roku 1990 boli prevezené do archívu na Krajnej 27 v Bratislave a v roku 2003 do archívu na Cukrovej 8 v Bratislave. Čiastkový inventár dokumentov centrály bol vyhotovený v roku 2007. Oba inventáre boli v roku 2016 revidované, doplnené a spojené v jeden dočasný inventár.