Štátna pokladnica, Bratislava

Štátna pokladnica pre Slovensko v Bratislave vznikla pri Generálnej finančnej pokladnici nariadením ministra s plnou mocou pre správu Slovenska č. 597 z 30. decembra 1918. Vykonávala funkciu zemských finančných pokladníc pre územie Slovenska s rozšírením kompetencie centrálnych pokladníc.

V zmysle zákona č. 299/1938 Zb. sa 1. januára 1939 Generálna finančná pokladnica zmenila na Ústrednú pokladnicu Slovenskej krajiny v Bratislave. Dňa 14. marca 1939 bol názov zmenený na Ústredná pokladnica v Bratislave. V tom čase prevzala aj pokladničnú službu pre štátny dlh, loterijnú správu, hlavný kolkový sklad so signatúrnou službou a rozšírila depozitnú agendu vzhľadom na sústredenie všetkých rezortných a podnikových depozitov do svojho úradu (opatrenie ministerstva financií č. 5519/40 - II./17). Sústreďovala tiež cennosti rasovo prenasledovaných osôb.

Opatrením povereníctva financií zo dňa 23. mája 1945 č. 248/45 -VI./19 bol jej názov zmenený na Štátna pokladnica v Bratislave. Obsah činnosti sa zúžil. Služba pre štátny dlh sa vzhľadom na sústredenie štátnych papierov obmedzila len na správu sústredených dlhopisov a nezúročených stavov. V dôsledku sústredenia štátnych papierov poklesol efektívny obrat v depozitnej agende. Kolkový sklad v roku 1950 obmedzil svoju činnosť skladového a distribučného miesta, pretože distribúcia kolkových cenín prešla na Poštovú správu a od októbra 1950 prešla na Železničnú správu distribúcia nákladových listov.

V roku 1951 Štátna pokladnica zamestnávala 11 pracovníkov (v roku 1940 to bolo 32 pracovníkov), a jej činnosť pozostávala z vedenia ústredného účtu a účelových účtov, obmedzenej pokladničnej služby pre finančnú správu, paušálov, depozitných služieb, pokladničných služieb pre štátny dlh a kolkový sklad. V tomto roku bol obrat na hotových peniazoch pre rozpočtové odvetvia nepatrný, obmedzila sa hlavne na výplatu výhier z dobročinnej činnosti a príležitostné poukazy. V depozitnej službe bol zaznamenaný peňažný obrat pri výplate kaucií v hotovosti a úrokov zo splatných dlhopisov, uskutočňovalo sa aj prepočítavanie štátnych hodnôt na nové, stránkam sa vyplácali úroky.

Štátna pokladnica mala byť zrušená podľa nariadenia vlády z 31. decembra 1950 a jej agenda mala prejsť čiastočne na Štátnu banku československú a čiastočne na povereníctvo financií. K tomuto dátumu Štátna pokladnica vykonala prípravy na odovzdanie agendy zaoberajúcej sa samoskontrom všetkých úložkov, depuráciou restov, prepočítaním a skartovaním všetkých nákladových listov stiahnutých z obehu k 31. decembru 1950.

Archívne dokumenty z jej činnosti boli v roku 1956 dovezené do podnikového archívu Štátnej banky československej v Marianke a v roku 1978 boli prevezené do archívu Štátnej banky československej na Krajnej 27 v Bratislave, kde boli čiastočne spracované. Odtiaľ sa v roku 2003 previezli do budovy archívu Národnej banky Slovenska na Cukrovej 8 v Bratislave. Zachovali sa dokumenty týkajúce sa najmä depozitnej činnosti z rokov 1939 - 1945. Fond bol spracovaný v archíve Národnej banky Slovenska v roku 2007, keď bol k nemu vytvorený aj inventár, k revízii ktorého došlo v roku 2016. Fond možno napriek obmedzenému prístupu využiť na štúdium činnosti hlavného depozitného miesta cenných papierov na Slovensku do roku 1945.