Krupinská sporiteľňa, Krupina

Krupinská sporiteľňa vznikla 1. septembra 1872 pod názvom Sporiteľňa a záložňa krupinského vidieka, účastinná spoločnosť, s akciovým kapitálom 30 tisíc zlatých. Jej činnosť bola časovo ohraničená na 30 rokov a v správe pôsobili len Slováci. Valné zhromaždenie konané 21. marca 1901 odsúhlasilo zmenu názvu na Krupinská sporiteľňa, účastinná spoločnosť v Krupine, a doba jej trvania bola predĺžená o ďalších 30 rokov. Vtedajší základný kapitál 60 tisíc rakúsko-uhorských korún pozostával zo 600 kusov účastín na meno v nominálnej hodnote 100 korún za kus, čo bol pôvodný kapitál Sporiteľne a záložne krupinského vidieku prepočítaný na novú menu. V nezmenenej podobe zostalo aj zloženie správnej rady na čele s predsedom Jánom Bohušom a podpredsedom Jánom Knežovičom. Najvyšším kontrolným orgánom bol dozorný výbor, ktorému predsedal Oto Baumert. Úradníctvo tvorili účtovník Pavol Bukva, pokladník Gustáv Šuhajík a právny zástupca Gustáv Lehocký. Novým tajomníkom a zároveň hlavným účtovníkom sa stal Ján Cablk.

Podstatná časť obchodnej činnosti sporiteľne v počiatočnom období jej existencie spočívala v poskytovaní drobných zmenkových a hypotekárnych úverov obyvateľstvu Krupiny a jej blízkeho okolia, no možnosť získať výhodný úver využívalo aj samotné mesto Krupina. Zlepšujúce sa hospodárske výsledky jej časom umožnili zapojiť sa do podpory ďalších slovenských peňažných ústavov, napríklad Nadľackej ľudovej banky, Petrovskej sporiteľne a Kysačskej ľudovej banky.

Od 1. januára 1912 začala pôsobiť filiálka banky v Békešskej Čabe (Maďarsko), kde podstatnú časť obyvateľstva tvorili Slováci. Začiatkom júla 1914 bolo rozhodnuté o založení expozitúry v Horných Teranoch. V roku 1916 banka financovala výstavbu valcového mlyna v Krupine a koncom prvej svetovej vojny rozšírila obchodnú činnosť o predaj hospodárskych strojov a vína. Ďalšiu filiálku založila v roku 1919 v Šahách. Vznik tejto filiálky bol odozvou na likvidáciu filiálky v Békešskej Čabe, ktorá sa ocitla na zahraničnom území. Po rokovaniach so Zvolenskou ľudovou bankou odsúhlasilo mimoriadne valné zhromaždenie zo dňa 8. decembra 1920 fúziu sporiteľne s týmto peňažným ústavom. Zvolenská ľudová banka prevzala fúziou všetky aktíva a pasíva Krupinskej sporiteľne, zamenila účastiny a v Krupine vytvorila svoju filiálku.

Archív Národnej banky Slovenska uchováva úradné knihy obsahujúce zápisnice zo zasadnutí správnych orgánov tohto peňažného ústavu. Dokumenty sú písané v slovenskom jazyku, nepatrná časť je v maďarskom jazyku. Archívny fond možno využiť na štúdium dejín bankovníctva na Slovensku do roku 1918 so zameraním na snahy slovenských hospodárskych a politických elít o presadenie sa na hospodárskom poli. Fond bol spracovaný v roku 2008 a bol k nemu vytvorený inventár, ktorý bol v roku 2016 zrevidovaný.