Hospodárska a parcelačná banka, Bratislava

Táto účastinná spoločnosť bola založená na ustanovujúcej schôdzi konanej v Bratislave dňa 21. decembra 1910 pod firemným názvom Nyugatmagyarországi gazdasági és parcellázó bank, részvénytársaság - Westungarische Landwirtschafts- und Parzellierungsbank Aktiengesellschaft s akciovým kapitálom 400 tisíc rakúsko-uhorských korún (K ) pozostávajúcim z účastín v hodnote 200 K za kus. Banka mala svoje úradné miestnosti na Štefánikovej ulici. Do jej prvej správnej rady boli zvolení Jozef Boules, Samuel Angel, Armín Dukesz, Jozef Flesch, Jakub Fuchs, Karol Glaser ml., František Hertelendy, Július Lakos, Luigi Lanfranconi a Július Wolf.

Podľa stanov patrilo do pôsobnosti banky nakupovať majetky (poľnohospodárske statky) a predávať ich parcelovaním alebo iným spôsobom, preberať parceláciu do komisie alebo na spoločný účet, sprostredkovať hypotekárne a zmenkové pôžičky pre tých kupcov nehnuteľností, ktorí ich kúpili od spoločnosti priamo alebo jej prostredníctvom, sprostredkovať kúpu poľnohospodárskeho majetku, vybavovať poľnohospodárske majetky za účelom ich intenzívnejšieho využitia mechanickými prostriedkami, sprostredkovať a získať mestské pozemky a rozdeliť ich na stavebné parcely v komisii alebo na spoločný účet, zriaďovať úradnícke a iné sídliská (kolónie), sprostredkovať peňažné transakcie rodinných domov a stavebných parciel, uskutočňovať všetky obchody týkajúce sa poľnohospodárstva a nehnuteľností na vlastný a cudzí účet.

Výročná schôdza v roku 1912 rozhodla o rozšírení pôsobnosti banky a do stanov zahrnula prijímanie vkladov na bežný účet. Do správnej rady boli zvolení Adolf Glaser, Róbert Scheibner, Ľudevít Schuster a Adolf Stern. K ďalšiemu rozšíreniu pôsobnosti došlo, keď sa mimoriadne valné zhromaždenie, ktoré sa konalo 5. mája 1917, uznieslo, že spoločnosť bude financovať priemyselné podniky a predávať ich výrobky za pevné ceny alebo v komisii, že bude uskutočňovať rôzne obchody s tovarom a surovinami, ako aj všetky bankové obchody. Príslušné ustanovenia na túto rozšírenú pôsobnosť zapísala spoločnosť do svojich stanov a dala ich zaviesť do firemného registra ako dodatok.

Po utvorení prvej Československej republiky nastala zmena v názve peňažného ústavu. Na riadnom valnom zhromaždení konanom dňa 24. januára 1920 bol dohodnutý názov Gazdasági és parcellázó bank, részvénytársaság, v nemčine Landwirtschafts - und Parzellierungsbank Aktiengesellschaft.

Na slovenskom názve Hospodárska a parcelačná banka, účastinná spoločnosť, sa banka uzniesla až na valnom zhromaždení konanom 5. mája 1920. V roku 1922 správnu radu spoločnosti tvorili predseda Karol Glaser, podpredseda Július Heim, a členovia. Dozorný výbor tvorili Leopold Altdorfer, Alexander Malatinský, Karol Müller, Andreas Neuschlosz. Vedúcim riaditeľom bol Otto Müller, ktorý túto funkciu zastával od roku 1920.

V roku 1912 prevzala banka do nájmu z fideikomisu Eszterházyho 4 tisíc jutár pôdy na obdobie 20 rokov. Dividendy za roky 1918 - 1919 a za rok 1921 boli nulové. Súvaha k 31. decembru 1922 vykazovala stratu 25 583 korún československých (Kč).

Banka v roku 1925 ďalej rozširovala svoju pôsobnosť a na valnom zhromaždení dňa 17. decembra 1925 sa uzniesla, že jej cieľom je aj prijímať vklady na kontokorent a uskutočňovať vo veľkom komisionárske obchody s tovarom a surovinami na účet podnikov, ktoré sú s bankou v obchodnom spojení a príležitostne nakupovať a predávať tovar a suroviny na zabezpečenie vlastných pohľadávok.

Posledné valné zhromaždenie, ktoré sa konalo dňa 6. decembra 1926, sa uznieslo na zrušení a likvidácii peňažného ústavu. Za likvidátorov boli ustanovení Karol Glaser, Otto Müller a Gejza Boreczký.

Dokumenty z činnosti banky boli uložené v podnikovom archíve Štátnej banky československej, Oblastný ústav v Bratislave, v bývalom kláštore v Marianke. V rokoch 1975 – 1977 boli prevezené do novej účelovej budovy archívu na Krajnej 27 v Bratislave, odkiaľ sa v roku 2003 previezli do budovy archívu Národnej banky Slovenska na Cukrovej 8 v Bratislave.

Fond bol spracovaný v archíve Štátnej banky československej, krajská pobočka v Bratislave, a v roku 1965 k nemu bol vyhotovený dočasný inventár, ktorý bol v roku 2015 revidovaný v archíve Národnej banky Slovenska. Archívne dokumenty sú písané v maďarskom a slovenskom jazyku.