Berego-Mukačevská banka, Mukačevo

Berego-Mukačevská banka, účastinná spoločnosť, Mukačevo, bola založená v roku 1863 pod názvom Berego-Mukačevská sporiteľňa a patrila do záujmovej sféry Rakúsko-uhorskej banky.

Základná istina spoločnosti bola 80 tisíc zlatých. Nominálna hodnota účastín bola 800 kusov akcií po 100 zlatých. Akciový kapitál spoločnosti bol v roku 1907 zvýšený na 200 tisíc rakúsko-uhorských korún (K), v roku 1913 na 1 milión K a v roku 1922 na 3,51 milióna korún československých (Kč). Spoločnosť bola oprávnená uskutočňovať v rámci zákonných ustanovení všetky bankové obchody - preberať vklady, poskytovať úvery, kupovať a predávať nehnuteľnosti, zastupovať cudzie ústavy, vymáhať rôzne pohľadávky a prijímať depozity.

Berego-Mukačevská sporiteľňa prosperovala. Čistý zisk v roku 1907 bol 92 tisíc K. Vklady na vkladných knižkách boli 4 milióny K a pôžičky vo výške 5,5 milióna K. Podľa záznamov peňažných a obchodných ročeniek Compass vklady v rokoch 1913 – 1915 vzrástli na 5 miliónov K a pôžičky na 6 - 7 miliónov K. V roku 1922 banka založila filiálky v Tiačove a Chuste.

V dôsledku politických zmien po prvej svetovej vojne došlo v roku 1920 k zmene názvu banky. Z Berego-Mukačevskej sporiteľne vzniká Berego-Mukačevská banka, účastinná spoločnosť. V roku 1922 majorita účastín už patrila Slovenskej všeobecnej úvernej banke.  

Banka sa z roka na rok ďalej rozvíjala, v roku 1927 vykázala čistý zisk 1,5 milióna Kč. Vklady na vkladných knižkách boli 17 miliónov Kč, pôžičky taktiež a platy pre zamestnancov vyplatila vo výške 250 tisíc Kč.

Členmi správnej a dozornej rady boli Július Borzsay, Július Ferenczy, Fried Soma, Ján Forgách a ďalší. Riaditeľmi banky boli Július Hrehuss a Tivadar Bertalan.

Berego-Mukačevská banka vyvíjala svoju činnosť do roku 1935, keď fuzionovala so Slovenskou všeobecnou úvernou bankou.

Zachovaný archívny materiál z Berego-Mukačevskej banky tvoria zápisnice dozornej rady ústavu, revízne správy, stanovy a zápisy do firemného registra uložené v jednej škatuli. Prvý dočasný inventár bol vypracovaný v roku 1963 a revidovaný bol v roku 2015.