Zadunajská reformná sporiteľňa, Komárno

Zadunajská reformná sporiteľňa, Komárno, bola založená dňa 13. apríla 1914 pod názvom Dunántúli református takarékpénztár, részvénytársaság, s akciovým kapitálom 500 tisíc rakúsko-uhorských korún (K). Prezidentom banky sa stal István Németh a riaditeľom János Mohácsy. Sporiteľňa za rok 1915 vyplatila dividendy 4 K za jednu akciu.

Rozpad Rakúsko-Uhorska a vznik Československej republiky mali na činnosť Zadunajskej reformnej sporiteľne nepriaznivé dôsledky. Veľkú časť prostriedkov mala investovanú vo vojnových pôžičkách, ktoré sa jej podarilo nostrifikovať za pomoci Jednoty peňažných ústavov na Slovensku a Podkarpatskej Rusi v Bratislave. Na základe takzvaného sporiteľničného zákona č. 302/1920 musela zmeniť svoj názov na Zadunajský reformný úverný ústav (Dunántúli református hitelintézet).

Nedarilo sa jej však vyrovnať sa s povojnovými stratami, preto musela v roku 1925 pristúpiť k zníženiu akciového kapitálu z 500 tisíc korún československých (Kč) na 350 tisíc Kč. Podľa bilancie za rok 1925 spravovala vklady vo výške 231 tisíc Kč, poskytla pôžičky vo výške 400 tisíc Kč a jej strata sa znížila na 28 tisíc Kč.

Od roku 1915 banka nevyplácala dividendy. V roku 1927 sa stala afilovaným ústavom Banky československých légií v Prahe a došlo k zmene jej názvu na Všeobecná úverná banka, účastinná spoločnosť, Komárno (Általános hitelbank). Akciový kapitál bol kvôli krytiu strát znížený na 200 tisíc Kč. V rokoch 1928 – 1930 došlo ku krátkodobému zlepšeniu situácie a banka vyplácala dividendy vo výške 5 %.

Činnosť banky v roku 1931 ochromila hospodárska kríza. Valné zhromaždenie dňa 31. októbra 1932 rozhodlo o jej likvidácii, ktorou bola poverená Banka československých légií, Praha, filiálka Komárno.

Z činnosti Zadunajskej reformnej sporiteľne sa zachovala jedna hlavná kniha z rokov 1915 – 1927, písaná v maďarskom jazyku. Pôvodne bola uložená v podnikovom archíve Štátnej banky československej (ŠBČS) v Nitre. V roku 1962 bola prevezená do podnikového archívu ŠBČS v Marianke, v roku 1978 do archívu ŠBČS na Krajnej ulici 27 v Bratislave, a napokon v roku 2003 do budovy archívu Národnej banky Slovenska na Cukrovej 8 v Bratislave. V roku 2019 bol k fondu vyhotovený inventár.