Daniel Gabriel Lichard

(*17. januára 1812  v Slovenskej Ľupči - †17. novembra 1882 v Skalici)

Patril k najvýznamnejším propagátorom hospodárskej svojpomoci, ktorú považoval za prostriedok hmotného povznesenia slovenského ľudu. Po absolvovaní evanjelicko-teologického ústavu vo Viedni pôsobil krátky čas ako kaplán v Tisovci a neskôr na fare v Ochtinej. V novembri 1838 odišiel do Banskej Štiavnice, kde mu bolo ponúknuté miesto profesora na evanjelickom lýceu. V roku 1844 odišiel do Skalice, kde sa vrátil ku svojmu pôvodnému povolaniu evanjelického kňaza.

Po troch rokoch definitívne opustil cirkevný úrad a začal sa plne venovať publicistickej a vydavateľskej činnosti. Napísal približne 20 tisíc článkov, takmer 90 zväzkov kníh, kalendárov a brožúr. V roku 1861 začal v Skalici vydávať hospodársky časopis Obzor. Na stránkach tohto periodika nabádal k zakladaniu vzájomných pomocníc, peňažných ústavov družstevného typu, ktoré mali sledovať okrem hmotných otázok aj mravné a výchovné ciele. Podieľal sa na založení takéhoto peňažného ústavu pod názvom Pomocná pokladnica v Skalici, ktorý vznikol v roku 1870. Stal sa jeho prvým predsedom a pôsobil v tejto funkcii až do svojej smrti v roku 1882.